Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

povstať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. postaviť sa, vstať: žiaci p-li z lavíc; uctiť si pamiatku zosnulého p-ním

2. postaviť sa na odpor, obyč. so zbraňou v ruke, vzbúriť sa: ľud p-l proti utláčateľom, p. do boja za slobodu

3. kniž. vzniknúť: p-la hádka, p-l spor o majetok;

nedok. povstávať¹ -a

povstávať² -a dok. distrib. ku vstávať: ráno všetci skoro p-li; po obede p-li od stola

povstávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (vstávať)

povstávať -va -vajú -vajte! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (postupne vstať)

povstať, -ane, -anú, rozk. -aň dok.

1. postaviť sa, vstať: Povstal a vysoko zdvihol pohár. (Jes.) Starcovia odetí v senátorský šat razom povstali. (Hviezd.)

2. (proti komu, proti čomu i bezpredm.) vzbúriť sa: Celé mesto povstalo proti mne. (Jes-á) Predkovia moji za pravdu povstali. (Bedn.) Keby tak celé Slovensko, všetky repárske oblasti povstali! (Jil.)

3. zried. (bezpredm. i proti čomu, proti komu) rázne vystúpiť, postaviť sa proti niečomu: Tu povstal roku 1836 náš Moyzes a veľkou rečou dokázal užitočnosť prednášania chorvátskeho jazyka. (Vaj.) Na porade podsudca prvý povstal proti odročeniu. (Jes.)

4. vzniknúť; začať sa, strhnúť sa; nastať: Povstala otázka, ako ho majú volať. (Škult.) Človek povstal — z opice. (Ráz.) Z čoho to všetko povstalo? (Král.) ako k tomu došlo? Mohol povstať oheň. (Kuk.) Neraz povstane hádka i bitka. (Ráz.) Úplná tma povstala v izbuške. (Vaj.)

5. zried. vzmôcť sa, zveľadiť sa: Za tridsať rokov dedina tak upadla, že nepovstane ani za šesťdesiat. (Taj.);

nedok. povstávať¹

povstávať¹, -a, -ajú nedok.

1. vstávať: Tatiana nespí, povstáva, tichúčko ňani rozpráva. (Jes.)

2. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa: Prečo sme za každú cenu povstávali, keď sme boli slabí? (Karv.) A predmety: stôl, lavice, hrnce, stali sa nepriateľskými, akoby povstávali proti nej. (Tim.)

3. vznika; začínať sa, nastávať: (Andrej) cítil, že povstáva akási priepasť medzi nimi a ním. (Taj.) Povstávala úžasná vrava. (Jil.) V srdci Ďurovom povstávala vzbura. (Tim.);

dok. povstať

povstávať², -a, -ajú dok. postupne vstať; postupne sa postaviť: Ľudia povstávali na úsvite, pri východe slnka sú už v práci. (Fr. Kráľ) Sedliaci povstávali spod pece a odišli. (Jes.)

postávať p. povstávať

povstávať dok. (postávať)
1. postupne sa zobudiť a vstať z postele: No, chlapi postávali a potom zme šli každí za svojím párom, za koňmi (Lipt. Mara LM); Ako ho (máj) išľi postaviť, zobuďili hu, no a to šeci postávaľi, ľebo to bola pícha, že maľi peknuo ďiouča v dome (Detva ZVO); Len horko-ťaško zme poton postávaľi a išľi tú trávu potrochi zrážať (Tek. Breznica NB); No ta rano, jag me postavaľi, ta uš tam kriča, že ruksaki dadz na hruzoviki (Brezina TRB)
2. postupne sa postaviť: Kod nám uš kráuke postávale sťaďe, ďe bole na ľahi, tag zme ih ešťe prihnaľi g voďički, žebe sa napile (V. Lom MK)

postávať² p. povstávať

povstať, povstanúť dk
1. postaviť sa na nohy, vstať: když kuon znenadála se roznemůže, polož mu pod yazik kús korene z kaprady a hned powstane hore (MT 17. st); král kdiž wčasráno pówstal, pospessňe k game lewowég gissel (KB 1757); mládenecz powstal na gedno koleno a poklonu učinil králownég (PeP 1770) kľakol; pred člowekem ssediwym powstan a cti osobu stareho (CA 18. st); Pane, kdiž sy powstal od wečeri, prepásal sy seba s plátnem (BlR 18. st);
x. pren ach, powstan, powstan giž wzhuru, dusse ma zkormucena (PoP 1723-24) vzchop sa
F. p. z nemoci, z postele vyliečiť sa, uzdraviť sa: abi ga s teg nemoci mohla powstati (PUKANEC 1775); swekrusse Gimona Petra z postele powstala (PeP 1770); p. z blata, z biedy zlepšiť si svoju materiálnu situáciu: humo se tollere: ponjžeňe z blata powstati (KS 1763); z biedy hore powstat nemuožeme (L. PETER 1772); p. na pomoc komu pomôcť niekomu: ulap zbrogu y sstjt a powstaň my na pomoc (KB 1757); p. z mŕtvych (z hrobu), hore ožiť: panna hned z mrtwých powstala (WP 1768); Krystus Pan trety den opet z mrtwjch z hrobu powstal a ožil (UD 1775); on (Kristus) hore powstane a smrt nad nim nikda nebude wice panuwat (SKá 1760); p. od/z hriechov, zo zlých návyklostí, z kališťa hriešneho očistiť sa, polepšiť sa: ked len sa skoro usylowat budess od hrýchuw powstati a za ne z wuli litowati (BlR 18. st); degž nám, Kryste, bychom powstali z hrýchůw nassých (CC 1655); Pane, rač mne uďeliti lásku twú, abych y gá ze zlých nawiklostj powstal (UZ 1722); hrissnici naležitu a skutečnu wulu magu z kalissta sweho hrissneho powstati (MS 1749); p. zo sna vzchopiť sa, prebudiť sa, prebrať sa k novému životu: guž hodina gest, aby sme z sna powstali (KB 1756)
2. proti, naproti komu postaviť sa na odpor, vzbúriť sa (obyč. so zbraňou v ruke) proti niekomu: wge-li svedek z gakeg zmlowi, že dedina naproti panom deputatom povstala? (RAKOĽUBY 1724); Belan Jano proti Praszrejka Martinowy latim welkim a hroznym powstal, chtegicze ho z lawicze strhnuty (BLATNICA 1734); v ten den temer cela bana povstala proti tim čtirom a larma velika se stala (S. HORY 1747 E); (obyvatelia Pribyliny) proti tomuže wislanemu inspectorowi powstali (L. MIKULÁŠ 1774); techdy riditel toho siffu y z ginimy plawczamy powstaly naproti Jonassowy (WS 18. st)
3. proti komu, čomu, na koho rázne vystúpiť, postaviť sa na odpor proti niekomu, niečomu: ya sem pak hned proty tomu powstal a tuze sem gym domluwal tu wecz ((T. TEPLÁ) 16. st); invado: na ňekoho powstati (KS 1763); s povoláňím na višší súd jsem ništ ňeprospela, ano, z velkím všecci krikem proťi mňe povstanúc, ňehanblivú suku ma prezívali (BR 1785)
4. vzniknúť; začať sa, strhnúť sa; nastať: mezy timito gmenowanimy miesskawicza powstala (SLIAČE 1589); wssetečná, ale ostrowtypná za onoho času powstala otáska: Čo bi na swete bilo nagmocnegssj? (CP 1757); z takowých prjčin snad y mor w Rjmě po důlu dobytném mezy lidmi powstal (ŠkD 1775); gestli celá summa powstane, adicia dobře včiněná gest (LU 1775); počali sa hori černeťi, powstal súmrak (BR 1785); takowým spusobem welike towaryšstwa powstali, ktere običegné lidi, národy a obce gmenugeme (ABC 1786); (mladí kňazi) wzali knižku a ukazuwali, gaký stlp litterného slowenského umeňá w Naháči powstal (BA 1789); sw. Antonín prez celú noc sa modlíce, kdiž slúnce powstalo, ríkal: Ach, čo ma zaneprázdňuges, o, slúnce (BN 1790) vyšlo; more sa zburelo, wlnobyty powstalo (WS 18. st)
5. (o ľuďoch) objaviť sa, nastúpiť: když dobri král Phárao umrel, powstal druhý, který sa o krajinu swu obáwal (PrW 1780); ninegssych časuw mnoho falessnich pastiruw, ano, nagemnikuw powstalo (CS 18. st); povstávať ndk
1. k 1: insurgo: powstáwám, wstáwám (KS 1763); Antonín tak tlúkl, tak prosil, aniž ze zeme nepowstáwal; ráno ze spáni powstáwage, pochibugeme, zdáliss do wečere dožigeme (VP 1764); plane surgere: powstáwati (PD 18. st)
F. z nemoci, na nohy p. uzdravovať sa: recolligo: zase se zmáhám, zase z nemoci powstáwám (KS 1763); strach koncepty wsseligake y sylu dodáwa, od strachu nekdy nemocny na nohi powstáwa (GV 1755); pred ssediwinamj wassymj mladssy hore powstawagj (SK 1697) majú úctu k starším; z mŕvych p. (o viacerých) postupne ožívať: kdyby naši predkové z mŕtvych povstávali, jak by se dívali! (ASL 1730); rigent comae terrore: pre strach powstáwagú wlasi (KS 1763) ježia sa, sú dupkom; kdo rano ze sna powstawa, nech Bohu čest, chwalu wzdawa (GV 1755) hneď ráno sa treba pomodliť k Bohu; p. k (novému) životu naberať silu, prebúdzať sa, preberať sa k novému životu: dussa ta hrissna ze sna smrti hrichuw se budi a k žiwotu skrze pokani swate powstawa (MK 18. st) skrze krest powstáwame k žiwotu nowému (HeT 1775);
2. k 2: kteri bez pričiny svevolne lidi katovali, proti vrchnosti povstavali, aby takove zlobivosti mohli se oddaliti a abrogovati (KAMENICA 1543 CM); gedenkaždy člowek o sebe može powedet to, co nekdy o sebe powedal Barak, syn Abionuw, když protiw nemu powstawal Zizara wudce (MS 1749); prenaszlyedovnyítzi gvaltem na nász povsztávajú (RSP 1758); rebello: sprotiwugem se, powstáwám (AP 1769); y tu diabel zlosty a ukrutnostj kukele nasial, že gedni proti druhym powstawagi (CS 18. st)
3. k 3: o, jak velyo jeszt, Panye, tich, chtoré povsztávajú pretziv mnye! (RSP 1758); aj náboženstvý tím jasňejšé zustává a tím víc bívá umocňeno, čím víc kacírskích, ňeverníckích písém proťi ňemu povstává (BR 1785)
4. k 4: zelene a nezrale (broskyne) po gidle zle su gisty, porussugj pokrm swim skazenim a s toho zimnice powstawagj (HL 17. st); odtut otaska powstawa, preco totissto on (Kristus) radneg sobe wiwolil nadewssecko smrt (MS 1758); začalo se nebe z oblaky zatyahowat, powetry zetmyewaty, wichr powstawaty (PeP 1769); fisspanowe žiwotky prisporugu nebrezpečne leženy, s ktereho potom trapicy a tesske purody powstawugu (ŠD 1784); hnew nech ti spádá z slúncem spádagícím, nech nepowstáwá wšak s powstáwagícím (BE 1794) s vychádzajúcim; krejčjrům nynj se zle wodj, nebo powstáwagj wždycky nowé módy (BrV 1799)
5. z čoho pozostávať, skladať sa z niečoho: z položených zde cifrůw wssecko počtowánj powstáwá (LU 1775); základne čárky su wlastne taženj, které z dwoch oprátkowych čárkúw powstáwagu (UP 1780); zrídka kďe cela fára z gednég toliko osadi powstáwá (BPr 1787); ruženec gest modlitba s 63 angelského pozdraweňá običagňe powstáwagícá (BN 1790)
6. byť, existovať, vyskytovať sa: powstawagu takowe krčmarki, ktere ke čtirem holbam piatu prirezawagu (ŠTÍTNIK 1668)

povstávať p. povstať