povozník -a mn. -ci m. kto sa v min. obyč. ako živnostník zaoberal dopravou nákladov povozom;
povoznícky príd.;
povozníctvo -a s.
povoznícky -ka -ke príd.
povozník, -a, mn. č. -ci m. kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom, voziar;
povozníctvo, -a -tiev str.
1. (bez mn. č.) povoznícke zamestnanie;
2. povoznícky podnik