povoz -u m. voz ťahaný záprahom (význ. 1): najať si p., p. s ťažkým nákladom
povoz -zu pl. N -zy m.
povoz voz so zapriahnutými zvieratami • záprah: po ceste idú povozy, záprahy • poťah: konský poťah • dostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi) • drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožku • fiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní)
p. aj koč
povoz, -u m. voz ťahaný záprahom: konský p., ťažký p.; najať si p.; Ruch zanikol, nebolo hrmotu a tresku povozov. (Kuk.) Doviezol ich domov na hrkotavom povoze. (Tat.)
povoz m. voz ťahaný záprahom: Ďeže ťi puojďem, keď ňemám povos? (Hor. Lehota DK); Uhlie zme pálevaľi v lesoch takích placiah, ďe sa ňedalo sťahuvaď dobre povozon, keď bola saňica, sťahuvaľi zme aj na povoziach (Tek. Breznica NB); Kukame, patrime, že bi naz dajaki povos tam zavis (Sobrance); povozový príd. v spoj. povozová obruč (Likavka RUŽ) - oválna obruč, ktorá na voze upevňuje zadné ramená
povozový p. povoz
povoz m záprah, furmanka: (richtár) na czelem rocze ma git tez na powoz na czelem rocze, kde se mu roskaže, a gestli žeby na takowy powoz nechodil, ma geho panu položit f 10 (K. N. MESTO 1690); wozarom pany Sandorkinim na powoz den 15 (M. KAMEŇ 1722); -ový príd: strangy powozowe (s. l. 1683)