Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

povoliť -ľ! dok.

1. uvoľniť niečo napäté, pritiahnuté, stiahnuté, popustiť: p. nohavice, p. brzdu, p. uzdu

2. dať povolenie na niečo, dovoliť: p. odklad cvičenia, p. výnimku

3. uvoľniť sa, stratiť napätosť: tlak p-l, struna p-la

4. (o veciach) poddať sa tlaku, popustiť: pritisol a dvere p-li

5. poddať sa nátlaku: matka po dlhom odporovaní p-la

6. dopriať voľnosť: p. deťom

7. zoslabnúť, poľaviť, zmierniť sa: zima p-la, bolesti p-li

p-li mu nervy prestal sa ovládať;

nedok. povoľovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povoliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.

povoliť -lí -lia povoľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


povoliť si -lí si -lia si povoľ si! -lil si -liac si -lenie si dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


dožičiť rád umožniť niekomu vlastnenie, užitie niečoho al. citovo kladne prijať úspech iného • dopriať: každému dožičí, dopraje úspechpopriať: popriať koňom oddychupovoliťvyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkomzried. pohovieť: starká deťom pohovela


dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať sidovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliťpopriať si: deti si popriali dostatok spánkupohovieť siexpr.: povoliť sipovoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve


oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povoliť1, -í, -ia dok. (čo, čo komu i s neurč.) dať súhlas k niečomu, dovoliť niečo: Vrchnosť nemôže povoliť Maticu slovenskú. (Škult.) Či dosiaľ málo krčiem povolili? A či ich ešte málo povolia? (Jil.) Predvolebnú schôdzku som im nepovolil. (Fr. Kráľ) Stádo dorazilo na pastvisko, na ktorom povolili pásť. (Laz.); práv. p. odklad, p. exekúciu, p. úver;

nedok. povoľovať, -uje, -ujú


povoliť2, -í, -ia dok.

1. (čo, komu) uvoľniť niečo napäté, pritiahnuté, stiahnuté, popustiť: p. (koňom) uzdu, p. opraty; „Pritiahla som si trochu tuho odedzu,“ myslí si (Mária) a rada by odbehla, aby si ju povolila. (Chrob.) Sklonil hlavu a povolil koníkovi. (Hor.)

2. uvoľniť sa, stratiť napätosť: tlak povolil, napätie povolilo; Obruče rúk povolili a postava sa skĺzla na zem. (Švant.) V hrdle jej čosi povolilo. (Jil.)

hovor. nervy mu povolili prestal sa ovládať;

3. (o veciach) poddať sa tlaku, popustiť: Zrazu som stisol, kľučka povolila. (Hruš.) Mlátil do dverí päsťami, kým nepovolili. (Tat.)

4. (bezpredm. i komu) (o osobách) poddať sa nátlaku, ustúpiť: (Pani) dlho odporovala dobrej rade, napokon povolila. (Vans.) Terezka myslela, že jej dušu z tela vysotia, ale nepovolila: tisla sa ako ostatní. (Zúb.) Starý naveľa, naveľa povolil v tejto veci žene. (Kuk.)

5. (komu) dopriať voľnosť: p. deťom; A ráno, že bola nedeľa, mať povolila synkom. (Taj.)

6. zmierniť sa: zima povolila; Horúčavy nie a nie povoliť. (Laz.) Záduch povolil. (Chrob.);

nedok. povoľovať, -uje, -ujú

|| povoliť sa zried. uvoľniť sa: (Paľo) zapravoval do jarma klinec, čo sa pri oraní povolil. (Podj.);

nedok. povoľovať sa

|| povoliť si expr. dopriať si pohodlia, oddýchnuť si, povolkať si: Ani sa neponáhľali. Do rána je času dosť, prečo by si nepovolili. (Zgur.)

povoliť dok.
1. dať povolenie, súhlas: Kráľ Maťej povoľiu̯ slobodňe pásť statog na kráľouskíh majetkoch (Bziny DK); Aľe potom poňiekerim povoľiľi pásťi a naostatok mohla si tam pásťi celá ďeďina (V. Lom MK); Opítaj sa téj osobi, či to povolí (Ružindol TRN)
2. uvoľniť niečo pritiahnuté: povolit vreteno (Kuchyňa MAL)
3. odľahnúť, stlmiť sa, zoslabnúť; uvoľniť sa (obyč. o prejavoch choroby, telesných orgánoch a pod.): To mu potom tag dobre povoľiľi tie prse (Žaškov DK); Potim už bolo ľehčejši, bo som bula i shudnuta i to už bulo šicko povoľeno (Buglovce LVO)


povoliť si dok.
1. uvoľnene sa správať, uvoľniť sa: Bars sebe povoľil, ľem žebi to ňeobanoval (Dl. Lúka BAR)
F. povol si dzjéčatko, dokul si panenkú (Bošáca TRČ) - uži si voľnosť
2. dovoliť si: No ja sebe toto much povoľidz dakedi? (Krčava SOB)

povoliť dk
1. čo čomu, komu dať súhlas na niečo, dovoliť niečo: my rada shuoru psana takto gsme powolili, kdiz bi Pan Buoh na tobie smrt dopustil, abi manzelka twa toho domu zadnemv nepredala (ŽK 1494); pan rychtarz tomu všemu povolil a vydathi ty penjze slybyl (ŽILINA 1571 E); slissal sem z ust rychtare nasseho, ze on powolil Dudaczkowy, aby rozehnal tu chasu (ILAVA 1651); mne take powolťe, abych powěďel o tých, ktery w chrame božjm hrmot delagj (SK 1697); nic méně powolme, že postačuge k spaseny, co w wyznánj wjry aposstolské gest obsaženo (FP 1744) pripusťme; opatrné děti, když owoce gist chtěgi, požiwagi genom to, co sa gim radilo a powolilo (RPM 1795)
2. čomu, komu poddať sa nátlaku, ustúpiť pred niečím, niekým: Jakub Garay prawde powolil a neodpiral (STRÁŽNICA 1529); když Žide Pawla prosyli, aby dale pobyl u njch, nepowolil (SP 1696); utikal sy pred zlym kralem, nepowolils geho zlosti z swe milosti (KK 1709); Adame, tys prach zeme, zes powolil žene (PoP 1723-24); concedere: powoliti, odstaupiti (CL 1777)
3. oživiť, rozveseliť: animare: powoliti, weseliti (ML 1779); povoľovať ndk
1. k 1:
F. qui tacet, consentire videtur: kdo mlčj, zda se powolowatj (CS 18. st) kto mlčí, ten svedčí
2. k 2: try weczy su, ktere se Bohu y lidem lybi: swornost bratrow, milowany bližnych a muž a žena w dobrem sobe powolugycze (BAg 1585); chcess-li, bys nezmilil a dobreho krale sobe wywolil, nepowolug twemu rozumu (SP 1696); ne velificatus alicui dicaris: nepowjdag, že sy nekomu powolowal (KS 1763)
3. komu, čomu dopriavať voľnosť niekomu al. niečomu; rozmaznávať niekoho: mnohy rodičowe ditkam swym hned od mladosty powolugy, takže takowe ditky, kdy odrostu, zle skutky wikonawagy (COB 17. st); nepowolug mu (synovi) w mladosti, wlož na neho garmo, aby rostel w dobrem cwiku a ňežil nadarmo (GV 1755); Pigmalion kdiž chlipnostem tela powolowal, o dosažeňj cizjho statku se winasnažowal (PT 1796); povoliť si dk dopriať si, povoľkať si: tak požádáwá i duša moga, sem mladý, zdrawý, powolím sebe (BN 1790); povoľovať si ndk: nihil parcunt parcere sibi: w wsseckem powolugú sebe (KS 1763)


povoľovať, povoľovať si p. povoliť

powoliť powoliť

Zvukové nahrávky niektorých slov

môžu povoliť alebo vyžadovať peuvent autoriser ou exiger
môžu povoliť priame kontakty peuvent autoriser les contacts directs
orgány tiež môžu povoliť autorités compétentes peuvent également autoriser
povoliť, obmedziť alebo zakázať autoriser, limiter ou interdire
štáty môžu povoliť používanie membres peuvent autoriser l'utilisation
tiež povoliť alebo zakázať également autoriser ou interdire

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu