povolanie -ia s.
1. trvalá činnosť, kt. človek vykonáva ako zamestnanie a na kt. sa pripravil učením, štúdiom, profesia: pôvodným p-ím je krajčír; voľba p-ia; hudobník z p-ia; choroby z p-ia
2. poslanie, určenie: jeho p-ím bolo zabávať; cirk. vnútorná dispozícia zvoliť si duchovný stav: duchovné p.; p. za kňaza
povolanie -nia -ní s.
povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu • profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesie • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaní • expr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remesle • kniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav
2. p. úloha 1 3. p. pozvanie 1
pozvanie 1. zdvorilá výzva na účasť na niečom • zastar. povolanie: dostal pozvanie, povolanie prednášať na univerzite • zastar. pozyv
2. p. pozvánka
práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka
2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob
3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie
4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka
5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor
p. aj dielo
6. p. činnosť 1, 2, chod 2
úloha 1. čo treba vykonať; určená, vymedzená činnosť smerujúca k istému cieľu: uložiť, vytýčiť, splniť, vykonať úlohu • povinnosť: plniť si svoje povinnosti • funkcia: plniť významnú funkciu v politickom živote • poslanie: výchovno-vzdelávacie poslanie školy • misia: plniť tajnú misiu • povolanie: jeho povolaním bolo zabávať • určenie: slúžiť svojmu určeniu • kniž. údel: vznešený údel učiť mládež • kniž. zástoj: zástoj spisovateľa v spoločnosti
2. stvárnenie postavy v divadelnej hre al. vo filme • rola: komická úloha, rola; hrať titulnú úlohu, rolu vo filme • div. slang. part: dobre poznať svoj part
3. p. práca 1
povolanie, -ia str.
1. odbor pracovnej činnosti: občianske p., životné p.; vybrať, zvoliť si, zmeniť p., pripravovať sa na budúce p.; voľba p-ia; sudca, dôstojník, hudobník z p-ia; choroby z p-ia; Pekné povolanie. Učiteľ. (Hor.) Bol lekárom, ale viac z pasie ako z povolania. (Jégé)
● pomýlil si p. o niekom, kto prejavuje záľubu al. zručnosť v niečom, v čom trvalo nepracuje;
2. poslanie, určenie, úloha: Jeho povolanie je šíriť lásku. (Jes.) Vaším povolaním je tešiť, radiť, vychovávať. (Vaj.)
3. trochu zastar. nadanie, schopnosť. Prečo sa mu nedarí (obraz), keď cíti v sebe povolanie? (Tim.)
4. trochu zastar. pozvanie; predvolanie: V čase jeho (Moyzesovho) povolania na vysoký stolec intriga bola pokorená. (Vaj.) Dostal povolanie pred súd. (Vaj.)
povolanie s. (povolaňá) nov. činnosť, ktorú človek vykonáva za výplatu, zamestnanie: Mau̯ takuo povolaňá choďiď dohľádať salaš (Hor. Lehota DK)
povolanie [-í] s 1. pozvanie, zavolanie: budete-li gmiti powolani listowny od wassy wrchnosti, to mi take posslete (s. l. 1553); invitatus tuo cum ad te mittendum duxi: na powolánj k tebe sem ho poslal; vocatio: woláni, powoláni; apellatio: powolani do práwa, od gedného práwa k druhému powoláni (KS 1763); s povoláňím na višší súd jsem ništ ňeprospela (BR 1785) s odvolaním 2. poslanie, určenie, úloha: starozákonicky knezowe museli poswecený byť, aby hodne swá powoláňy wikonawali (PP 1734); (sv. Ján) esste w mladem weku za aposstola a ucedelnika bil wiwoleny, w kterem powolanu nikdy sy z tym nagmenssim chrichom (!) swog žiwot neposskwrnil (MS 1758); Gakub podle swého powolánj w pracach apoštolskych pokračowal (SJ 18. st) 3. druh pracovnej činnosti, zamestanie: ya prysaham Pánu Bohu Otczu, Synu y Duchu swatemv, že ya chcem w tomto powolanj wogenskem tomuto orsagu y mogeg wrchnoscy sprawedliwe a wernie werny a pilni bicz (BARDEJOV 1639); bez pokoge neny zadne pozehnany w kragine, zadne rozhogneny w žiwnosty, zadne stesty w powolany (AgS 1708); swedek ačzkolwek služil u panou rodičou dominae instantis, magicz y za ten cžas swe powolany klucžiarske, ad deutra nicz duowodneho oznamity newie (TURANY 1716); člowek ma prace sweho powolanj tak mezj sebau zriditi, aby žadna zanedbana nebyla (UD 1775); remeselnickich towarissou, ktery se dobre sprawugj a swoge powolanj konagj, na wognu nemate lapat (B. BYSTRICA 1779)