Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

povoľný príd. vyhovujúci cudzím žiadostiam, podrobujúci sa cudzej vôli, ústupčivý: otec, inak p., teraz neustúpil; k vnukovi je veľmi p-á;

povoľne prísl.;

povoľnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povoľný; povoľne prísl.; povoľnosť ‑i ž.

povoľný -ná -né 2. st. -nejší príd.

mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebkýmäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovovláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožkaohybnýformovateľnýtvárnytvárlivýplastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povahapovoľný: povoľné materinské srdceslabýovplyvniteľnýústupčivýústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný


povoľný ktorý ľahko vyhovie cudzím požiadavkám; ktorý sa prispôsobí cudzej vôli; ktorý je málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných • poddajnýmäkký (op. nepoddajný, tvrdý): povoľná, poddajná povaha; matka je voči synovi veľmi povoľná, mäkkázhovievavýkniž. benevolentnýzried. zvoľný: zhovievaví, benevolentní rodičiaústupčivýústupný (op. neústupčivý, neústupný): spoliehal sa na šéfovu ústupčivú, ústupnú povahupejor. ochotný (ktorý rád vyhovie požiadavkám obyč. v sexuálnej oblasti): ochotná dievčina


ústupčivý ktorý vie ustúpiť al. ktorý má sklon ustúpiť, vyhovieť požiadavkám iných; svedčiaci o ústupčivosti (op. neústupný) • ústupnýpoddajný: ústupčivá, ústupná, poddajná povahapovoľnýmäkký (op. tvrdý) • mierny: povoľný, mäkký, mierny otecovplyvniteľný (v zmysle ústupkov): zapôsobil na jej ovplyvniteľnú dušukompromisnýkompromisnícky (ktorý robí ústupky za určité výhody; op. nekompromisný): kompromisný krok, kompromisnícky človek, kompromisnícky postojnár. úložný


zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny) • povoľnýmäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmevkniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudokblahosklonnýblahovoľnýžoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človekchápavýuznanlivýtolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postojtrpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matkacitlivývnímavýprístupnýdostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesorexpr. čujný: má čujné srdceprotektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povoľný príd.

1. ochotne vyhovujúci cudzím žiadostiam, podrobujúci sa cudzej vôli, ústupčivý, poddajný: Otec je priveľmi prísny, matka priveľmi povoľná. (Šolt.) Nútil ju byť mu povoľnou otrokyňou. (Jégé) Mravný a uvedomelý ľud nebol by týmto snahám materiálom dosť povoľným. (Vlč.)

2. trochu zastar. pozvoľný, pomalý, nenáhlivý: Chlapi prechodia cestou, krok im je povoľný, zastávajú, zhovárajú sa. (Tim.) Vlny Jordánu si tečú povoľným tokom. (Kal.);

povoľne prísl.;

povoľnosť, -ti ž.

povoľný príd.
1. csl podrobujúci sa cudzej vôli, ústupčivý; ochotný: Ňemaľ si buť takí povoľňí (Čierna Lehota ROŽ); On je každému povolní (Bošáca TRČ); Šag znaž, že to Margita fše taka povoľna bula (Torysa SAB); S povoľnim človekem śe ľeko dohodňeš (Dl. Lúka BAR)
2. voľný, slobodný, nezávislý: Uš je to dneskaj trochu také povolňejší, uš ti dzeci pobiehajú bár de (Radošovce SKA)
3. miest. strsl, vsl pomalý, pohodlný: On je račej takí povoľní (Hor. Lehota DK); Vole bole povou̯ňejšie (Šuľa MK); Taki povoľni, to śe ňepretarhňe v roboce aňi v ňičim (Dl. Lúka BAR)
4. zried. nie prudký, mierny: Od Vánoc máme zimu velice povolnú (Bošáca TRČ); povoľne prísl. k 2: povoľňe kračac; povoľňe robic (Studenec LVO)

povolen p. povoľný


povoľný [-vo-, -vú-], povolen príd
1. ochotne vyhovujúci cudzím žiadostiam, podrobujúci sa cudzej vôli, ústupčivý, poddajný: czoz gest mnie mozneho, wsseczko sem ya powolen vcziniti pro Wassi Milost (BRATISLAVA 1531); rzychtar a radda Mesta Noweho Wassym Milostem we wssem powolny (N. MESTO n. V. 1553); sluzbu swu powolnu skazugy Wassy Milosty, mug mili pane richtary (B. BYSTRICA 1614); kůň okrocen biwa, aby gazdcy powolni bil (KoA 17. st); gako to može, abych ktera sem predtym bila chlipna, smilna, wssem powolna, zustala čista? (MS 1749); neslechetnik k ssigy dywčata holy meč priložice rékl: Anebo zemress w tú chwily, aneb powolná budess (PeP 1770); powolnj budte sprawcom swjm a poslussnj (CS 18. st)
2. kt. je po vôli, príjemný: ostatní posedali z ňemalím proťi ňemu (farárovi) mrmráním, že podcťivím hosťum, jako sami seba nazívali, povúlnú zábavku pretrhá (BR 1785)
3. (o vykonávanej činnosti) pozvoľný, pomalý, nenáhlivý: gestly by sme byli za twym powolnjm wyberánym čekaly, gesstet by snad wogsko nassé w prystawadle athenyenskem až dosawadž obywalo (HI 18. st)
4. (o vetre, ohni ap.) mierny, pokojný: Bože, deg, necht oswity a zahrege slunečko končiny nasse, deg powetry tyche a powolne (AgS 1708); hrnczarskeg klejdy geden loth, to wszeczko spolu zmyssat a na powolnym ohny roztopyt (RP 18. st); (Antenor) mage powolnj wjtr, brzo priplaul do Tesálie k gednomu mestu (HI 18. st); -e prísl k 1: nasse negponiženeyssie sluzby ochotne a powolne offerujeme (D. KUBÍN 1641); obseqventer: poslussňe, powolňe (KS 1763); k 2: priplavil jsem sa povolňe až do Beglerbegátu damasenskího (BR 1785); k 3: placide: tichó, spokógňe, powólňe (KS 1763); (žiak) ide k temuto pánowi a pewno slibuge, že gestli ho za tri dni powúlňe buďe krmiti, na štwrtý ráno ag krádežníkuw, ag ukraďený poklad gemu ustanowí (BU 1795); -osť ž
1. ústupčivosť, poddajnosť: Kusy slibil testowi swemu wsseliyaku sinowsku priwetiwost a powolnost we wsseckich geho potrebach (P. ĽUPČA 1602); seqvium: posluha, powólnost (KS 1763); Protesilaus skrze mogu weliku powolnost, gjž bil priwikl, temer my rozkazowal (PT 1796)
2. miernosť, pokojnosť: placiditas: tichost, krotkost, powólnost; lenitas: powólnost, tichost (KS 1763)
3. príjemnosť, lahodnosť: potrební gidla, piťa powólnost telu neutrhag, w tég weci nebywag mnoho ostry (BlR 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu