Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

poviazať -že -žu dok.

1. postupne zviazať: p. pšenicu do snopov; p. knihy do balíkov

2. spútať: p-li mu ruky

3. obviazať: má hlavu p-nú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poviazať ‑že ‑žu ‑zal dok.

poviazať -viaže -viažu poviaž! -viazal -viažuc -viazaný -viazanie dok.

obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím • podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhoupreviazať: obviazať, previazať balík špagátomzaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslomokrútiťobkrútiťobtočiťomotaťobmotaťovinúťoviťobvinúťobviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákomoviazaťpoviazaťhovor.: ofačovaťzafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovalipoobväzovaťpofačovať (postupne, viac vecí)


poviazať 1. p. zviazať 1, 2, zaviazať 1 2. p. obviazať


spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli prečzviazaťpoviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazaťzaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj rukypoputnaťposputnávať (postupne) • opútaťoputnať (ruky, nohy)

2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1


zaviazať 1. prepletením, uzlom, slučkou a pod. spojiť niečo: zaviazať konce šnúrkyzauzliťzakosíliť (zaviazať na uzol): špagát pevne zauzlil, zakosílilzaslučkovať: zaslučkovať niť, špagátzviazať (pevne spojiť do celku): zviazať obilie do snopovzatiahnuť (niečo uvoľnené spevniť): zatiahnuť vlasy do uzlapoviazať (postupne): poviazať kyticepozaväzovaťpouväzovať (postupne, jedno po druhom) • podviazať (zaviazať odspodu)

2. p. obviazať 3. p. pripútať 2


zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

3. p. spojiť 2, zjednotiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poviazať, -že, -žu dok.

1. (čo) postupne zviazať, viazaním niečo spojiť: p. obilie do snopov; p. veci do batoha (Urb.) zabaliť; vlasy vo dvoch hrubých povesnách poviazané (Lask.);

2. (čo, koho) spútať, sputnať, zviazať: Z tých (povrázkov) odrezali a ruky mi poviazali. (Jes.) Ezera poviazali a odviezli do temnice. (Tim.)

p. niekomu ruky urobiť ho bezmocným, obmedziť slobodu jeho konania;

3. (čo, koho) obaliť obväzmi, obviazať: Važťan mal v šatke, zakosílenej okolo krku, poviazanú ruku. (Fr. Kráľ) Varga má hlavu poviazanú. (Bedn.)


viazať, -že, -žu nedok.

1. (čo, čo s čím) uzlom spájať dva predmety al. viac predmetov dovedna, zväzovať: v. (dovedna, spolu) konce povrazov, (pevne) v. niečo na uzol;

2. (čo) robiť na niečom uzol, obyč. ozdobný, uväzovať: v. (dieťaťu) mašľu do vlasov; v. (si) viazanku; v. si šatku (na babku);

3. (čo) obviazaním spevňovať, robiť z niečoho balík, baliť, zväzovať (napr. do uzlíka): v. jedlo, šaty ap. do uzlíka, do batôžka ap.; Ženy viažu periny do plachát. (Ráz.)

4. (čo, koho i bezpredm.) povrazom, reťazou ap. pripevňovať, uväzovať k niečomu, priväzovať: v. stromy ku kolom; Torbicu i meštek viaže o samár. (Kuk.);

vin. priväzovať viniče ku kolíkom

v. (si) sadlo tučnieť: Po dobrom obede viazal si sadlo spánkom. (Ondr.)

5. (čo, čo do čoho, čo čím i bezpredm.) spájať viac predmetov do celku (napr. pomocou drôtu, povrazu ap.), upravovať ich do určitej podoby, do zväzku, vytvárať z nich nejakú podobu, zväzovať, uväzovať: v. povriesla, snopy, v. obilie do snopov, v. zeleninu do zväzkov, v. kvety do kytice, v. kyticu; Sváko plietol kože, viazal metličky z prútia. (Tat.); raž vizali (Tim.);

6. (čo) omotávať, ovinovať, zaväzovať, obväzovať: v. obväzy; (Sprievodca) šatkou viazal oči Matiášovi. (Kal.); pren. Nebolo šťastia, v mene ktorého viaže štóla ruky ku spoločnej ceste (Jil.) uzaviera sa manželstvo.

7. (čo) robiť väzbu na knihe, na knihách; vykonávať knihárske práce: v. knihy (do kože, do plátna);

8. (koho, čo) dávať putá, sputnávať a tak znemožňovať voľný pohyb: Chyťte a viažte ho! — v. sliepke nohy motúzom

v. si ruky brať na seba záväzok, povinnosť, obmedzovať sa vo voľnosti; to mu viaže ruky obmedzuje, zaväzuje ho;

9. (koho, čo) obmedzovať vo voľnosti konania, prejavu, pohybu ap., pripútavať; spútavať: Pálila ho bezmocnosť, ktorá ho viazala k lôžku. (Gráf) Čítanie, neviazalo jej myšlienky. (Jégé); cechy viazali voľné rozvitie výrobných síl; vojenská služba ho viazala; obranca viazal (na seba) dve divizíe nepriateľského vojska; soľ viaže vodu, pôda viaže dusík, živiny; chem. lignín viaže 4 molekuly SO2; peňaž. v. vklad rušiť možnosť výplaty, znemožňovať výplatu vkladu;

10. (čo; čo na čo, čím) dostávať do závislosti, podmieňovať, pripútavať: v. svoje rozhodnutie na určité podmienky, podmienkami, na určitú lehotu ap.; farba šiat viaže farbu doplnkov;

11. (koho, čo, koho ku komu, k čomu, na koho, na čo, s kým, s čím) spájať na základe nejakého vzťahu, udržovať v nejakom vzťahu, stave (obyč. obmedzujúcom), pripútavať, zaväzovať: viaže ho sľub, prísaha; Viaže ho k nej cit. — Teba viažu staré predsudky. (Jégé) V nenávistnom boji zmiera to posledné, čo ich viazalo k sebe. (Barč) Keby ma ani srdce k nej neviazalo, viaže ma povinnosť. (Taj.) Nevedno, aké zväzky ich viažu k rodine. (Jil.) Jeho povolanie viaže ho k premnohým povinnostiam. (Al.) Na túto izbu viaže ma rozpomienka. (Vans.) Nič ich (kaštiele) neviaže k ľudom. (Vaj.) Čo ma viaže, staré múry, s vami. (Bunč.)

12. zastar. (čo) pliesť (ihlicami): Teta prestala viazať veľký shawl. (Vaj.);

dok. k 1, 3, 5, 7, 8 viazať, k 2, 3 uviazať i zaviazať, k 4 priviazať, k 6 obviazať, k 8 i poviazať

|| viazať sa

1. (čím, kým i bezpredm.) brať na seba záväzok, povinnosť, zaväzovať sa: Boli vyznavačmi zvrchovanej slobody, preto sa nechceli viazať ani priateľstvom. (Taj.) Nežení sa, nechce sa viazať.

2. (k čomu, ku komu, na čo, na koho i s čím, s kým) dostávať sa do súvislosti, príp. závislosti, mať s niečím, s niekým súvislosť, spájať sa s niečím, pripínať sa k niečomu; nadväzovať: Moje spomienky z detstva viažu sa k Ľuboreči. (Šolt.) Anna Proletárka bezprostredne sa viaže k udalostiam, ktoré sa odohrali. (Mráz) (Starosti) sa neoddeliteľne viažu na život každého jednotlivca. (Hor.) Ľudský hlas sa musí viazať na osobu. (Karv.)

3. (na čo, na koho) dostávať sa do závislosti od niečoho, od niekoho, obmedzovať sa, byť podmienený, pripútavať sa: v. sa na určitú osobu (napr. pri výbere spoločníka, partnera ap.); fyz. elektrón sa pevne viaže na protón;

4. odb. (s čím) spájať sa, zlučovať sa; síra sa môže viazať s iným prvkom;

5. hovor. kapusta, šalát sa viaže tvoria sa hlávky;

dok. k 1, 5 zaviazať sa

povazať p. poviazať


poviazať dok. (poviezať, povazať)
1. postupne zviazať, pouväzovať, viazaním spojiť: Konope sa poviazali do snopkov a krížom sa klálli (V. Maňa VRB); Povázal si uš tú slamu do oklepkov? (Val. Belá PDZ); Konope sa povázali do takíh malíh doškóv a nechali sa visušit (Smolenice TRN); Ket še požalo, poodbiralo i poviazalo, išlo še scahovac (Brezina TRB)
2. spútať, zviazať niekoho: Tag ih (zbojníkov) vojaci zaras polapaľi i povazaľi (Zubrohlava NÁM); Tú vartu poviazaľi a do mesta poviedľi (Stožok ZVO); Té kurence f tom koši boli povázané (Lapáš NIT); Taki obor, bitkar z Novej Bistrice sa ňechcel dať poviazať (žandárom) a robel galibu (Riečnica KNM)
3. obviazať (obväzom, ovínadlom): Kuchárka prišla, že sa obarila - mala poviazanú ruku (V. Maňa VRB); Ja son vraj vela takich poviezau̯ (Sebechleby KRU); Čos povázaní, vitkél si si ruku? (Bošáca TRČ)
4. vin. priviazať, pouväzovať (vinič ku kolom): Chvála Bohu, už zme f sobotu poviazaľi viňicu (Pukanec LVI); Prez žatvu už mosá bid vinohradi povázané (Myslenice MOD); povázat (Kuchyňa MAL)


poviazať sa dok. stať sa zárodkovým, zárodočným (o vajci): A vof stredu, ženi zajdi viažu, ta žebi še vajca poviazaľi, ta to ľem take pripovetki maľi stare ľudze (Kokšov-Bakša KOŠ)


poviezať p. poviazať

poväzovať p. poviazať


poviazať [-via-, -vá-] dk
1. čo postupne zviazať, viazaním spojiť niečo: (Záturecký s Daukom oziminu) zožali a hnedky powjazali (T. PETER 1742); plane ligare: powázati (PD 18. st)
2. čo, koho spútať, sputnať, zaviazať niečo, niekoho: kdy dczera instansowa ssla do Kewicz, wždyczkij toho Iana napitala, aby geg woly napogil a powyazal (V. ČEPČÍN 1659) priviazal; dal nas pan zlapat dvuch bratuv a tverdo povazat (V. SLIVNÍK 1773 LP); Dalila powazala mizerneho Samsona (SJ 1779); Kapka Jano mne y ženu y syna mogho tak powgazal a ležat nechal gako howadá, že sem sotwj sa mohol hore postawit (SIELNICA 18. st)
F. držať ako reťazami poviazaného koho robiť niekoho závislým od niečoho: preklata zastarala zwiklost, ty ty ubohe dusse gako retazamy powazane držiss (MiK 18. st)
3. čo obaliť obväzom, obviazať niečo: (Ježiš) winem a olegem milosti sweg boskeg ranny nasse polal, pomastil, powazal y zahogil (MS 1749)
4. koho čím zaviazať, zaistiť si poslušnosť, závislosť niekoho niečím: Panna Maria gaknahle oči swe na Syna božiho obratila, tak ho powazala, tak ho opanowala, že Otca sweho nebeskeho za dowoleni žadal, abi ho na tento swet propustil (MS 1749); a proto bi sem gich (panských sluhov) prisahu silnu powiazal a zawiazal, žebi ani geden, ani druhi nemislel wiceg krasti (s. l. 1758); poväzovať [-va-] ndk k 1: perligo: powazugem, tuhó wážem (KS 1763); plane ligare: powazowati (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu