povetrie -ia s.
1. vzduch (význ. 1): nadýchať sa čerstvého p-ia, vznášať sa v p-í
2. podnebie (význ. 1): mrazivé, suché p.; lekári mu odporúčali zmenu p-ia
● vyhodiť niečo do p-ia výbuchom zničiť; vyletieť do p-ia vybuchnúť
povetrie -ria s.
podnebie 1. priemerný stav poveternostných pomerov v istej oblasti • klíma: vysokohorské podnebie, vysokohorská klíma • zastaráv. povetrie: lekár mu odporúčal zmenu povetria
2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou • anat. palátum • zried. nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce
3. p. baldachýn
povetrie 1. p. vzduch 2. p. podnebie 1
vzduch zmes kyslíka, dusíka a iných plynných častí obklopujúca zemeguľu a nevyhnutná pre živé organizmy: studený, čistý vzduch, stlačený vzduch • povetrie: nadýchať sa zdravého povetria • atmosféra • ovzdušie (plynný obal planéty): zemská atmosféra, znečisťovať ovzdušie • hovor. expr. luft: čerstvý luft • odb. vietor (vzduch v bani, vzduch privádzaný do vysokej pece)
povetrie, -ia str.
1. vzduch: čerstvé, čistí p., nadýchať sa (čerstvého) p-ia, nabrať (dúšok) p-ia do pľúc, do pŕs; vznášať sa v p-í (napr. o vtákoch) lietať; Smrť lietala v povetrí (Urb.) hrozilo stále nebezpečenstvo smrti. Zámočník sa oboril na Podnebíka: „Kedys` nekazil povetrie!“ (Vaj.) prekážaš, si tu zbytočný.
● lapať, chytať o. ťažko, namáhavo dýchať (obyč. pri námahe al. väčšom citovom vzrušení); vyhodiť niečo do p-ia (napr. most, továreň ap.) uskutočniť explóziu; vyletel do p-ia vybuchnúť, explodovať;
2. ovzdušie, podnebie: zdravé p., vlhké, suché, chladné, teplé p., ostré, ťažké, dusné p.; vlažné p. (Šolt.); mrazivé p. (Tat.); Lekári mu odporúčali zmenu povetria. (Vám.); pren. iron. Notár ušiel i s maslom na hlave, pre ktoré začalo byť povetrie prihorúce (Gráf) situácia začala byť nebezpečná, vážna.
povetrie s. (povetré, povietrí) 1. strsl, čiast. zsl vzduch: Potom si už vínďem na jarňuo povetré (Dol. Lehota DK); Povetrie je us celkom stuďené (V. Bielice TOP); Strome vitrhávalo s koreňiami a vlieklo ih na ďeľako povetrí (Čelovce MK); Nech tia duchni kuz na povetrú vivéje (Sása REV); Fšera bulo dákia plania povetria (Slavošovce ROŽ); Vinšou̯ s krčmi a nadíchau̯ sa čerstvého povetrá (Bánovce n. Bebr.) F. Ňemci, ket cúfali, vihoďili každí most do povietrá (Skalica) - výbuchom zničili; f povetrí darmo buďeš chitad ribi (Bošáca TRČ) - o zbytočnej práci; s povetrá žit nemvóžeme (Bošáca TRČ) - treba mať zdroj obživy 2. strsl, zried. vsl podnebie: Tu je veru dobruo povetrie (Bobrovec LM); Naše povetria mu akosi ňepasuje (Bodorová MAR); Mal bi si povetria zmenit, tam je bars strmia povetria (Čierna Lehota ROŽ); cepľejše povetri (Sabinov) 3. skal, záh silný vietor, víchor, povíchrica (obyč. pred búrkou): Fčéraj sem hrabál seno na lúkách, ale znenazdajki došlo také povietrí, že mi fšecki kúpki rozházalo (Skalica); silné povetrí (Rozbehy SEN); povietrí (Brodské SKA, Stupava BRA) 4. vetranie na nádobe: Bívau̯ f črepovom hrnci, abi mau̯ povetrie, pľechoví hrňiedz na to ňebou̯ súci (Čajkov LVI)
povietrí p. povetrie
povetrie [pov(i)e-; -ie, -ia, -í] s 1. vzduch: potierag percem tu popaleninu tak hrubo, aby powetrj pristupiti nemohlo (RT 17. st); lydske telo aňy w powetry, any we wode obstat nemuže (PP 1734); zrostlina potrebuge k swemu zrustu čtiri žywli: ohen, wodu, powetrj a zem (UD 1775); a čože je to powetrja? Ta suptilná materia, ktoru do sebe beremo, ked dichamo (HRANOVNICA 18. st) F. ísť, vyletieť do p-ia vyjsť naprázdno: (René) privolil a vtedi jsíce veselý od ňéj odešél, veríc, že reč svá ňe do povetrý, než do srdca jej išla (BR 1785); člowek toho, což slissi, musi ssetriti, aby newimizelo, do powetri newiletelo (SP 1696); púšťať do p-ia čo nebrať do úvahy, nevšímať si niečo: wi ste wssechnu mu raddu opowrhlj, mu reč trestu a pohružek do powetry gste pusstaly (Le 1730); meniť sa ako p. byť nestály, ľahkomyseľný: neb se lidé často měnj gako powětrj (KO 1782) 2. ovzdušie, podnebie: gaknahle ste prisslj do Trenczina, vpadli ste do krize a nemoci a tu wam powetrj neprege (RUŽOMBEROK 1601); studenokrewnym smrad wod bahnytych z rybnykuw, z morze y z husteho a wlhaweho powetry nesskody (HL 17. st); (deti) pro nakazene powetri zimnicu bily obtjžene tak, že y od lekaruw byly zanechane (VP 1764); skoro wssecke rakuske krajini maju mirné powetri (VOv 1779); Pan Buch zachovaj od morovieho povetria (N. PORUBA 1782 LP) 3. počasie: dobry prytel gest tak potrebný yako powetry dobré (SLK 1641-57); domi swetske negsau domi bezpečne, nastawa w nich welike nebezpečenstwj neb od ohne, neb od zlodegů, neb od powetrj burliweho (SP 1696); hrlicky su pryrozeny bogazliweho, wichrycach welikich a w powetry zlem krigu se do rosadlin skalnatich (AgS 1708); (calamilae) gine zaby gsu, ktere swim krikom deštowe powetri predoznamuge (PR 18. st) 4. vietor, víchrica, búrka: w mnoha mistech powetri welike sskody učinilo (NIŽNÁ 1635); tempestas: búrka, powetrj, wichor (KS 1763); naprostred more strhnulo sa powětry (PrW 1780); w letje biwa mnoho powjetri, ale bez znameniteg sskody (Kal 18. st) 5. obloha, nebo: aether: nebe, powetry (VT 1648); divum: powetri, podnebi (KS 1763)