poveriť dok. splnomocniť na vykon(áv)anie istej funkcie, úlohy ap.: p-li ho funkciou tajomníka; bol p-ený utvorením vlády, utvoriť vládu;
nedok. poverovať
poverovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.
poveriť1, -í, -ia dok. (koho čím, s neurč. i so spoj. aby) zveriť niekomu nejakú funkciu, vykonanie niečoho, určiť niekoho na niečo: (Felix) čakal, že ho (náčelník) poverí nejakou nebezpečnou úlohou. (Urb.) Učiteľa poverili dozerať nad priebehom volebného výkonu. (Fr. Kráľ) Vrchnosť poverila notára, aby vec preskúmal. (Taj.);
nedok. poverovať, -uje, -ujú
poverovať p. poveriť1
poverovať ndk čo komu zverovať niečo niekomu: Girzik Matieyowi Boczkowi tohoz humna polowicze dopussczuge a poweruge (ŽILINA 1568)