poverenie -ia s. úr. splnomocnenie na vykonanie istej úlohy: dostať p.
poverenie -nia s.
poverenie, -ia str. splnomocnenie, obyč. nejakého nadriadeného orgánu na vykonanie určitej úlohy: dostať p., prijať p.; úradné p.; z poverenia obecného predstavenstva (Stod.);
práv. splnomocnenie na výkon úradnej právomoci: p. advokáta, p. prokúrou
poverenie s. úloha vykonať istý rozkaz: Dostau̯ takuo povereňa̋, že ňeveďeu̯, čuo má chitro urobiť (Krivá DK)