povereník -a mn. -ci m. polit. činiteľ na úrovni ministra na Slovensku v r. 1944 – 1960 a 1964 – 1968: p. vnútra; p. Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo;
povereníčka -y -čok ž.;
poverenícky príd.;
povereníctvo -a -tiev s. ústredný orgán št. moci na Slovensku na čele s povereníkom
povereník -ka pl. N -íci G -kov m.
povereník, -a, mn. č. -ci m.
1. politický činiteľ, ktorý v ľudovodemokratickom Československu vykonával funkciu ministra na Slovensku; v ČSSR politický činiteľ poverený vedením odboru a komisie SNR: povereník SNR pre výstavbu, povereník SNR pre školstvo a kultúru;
2. zastar. osoba poverená vykonaním nejakej úlohy, poverenec, splnomocnenec: kráľovský p. (Ráz.); županský p. (Jes.) Slovenskí povereníci prišli pred stolicu s petíciou brezovského zhromaždenia. (Škul.);
povereníčka, -y, -čok ž.;
poverenícky príd.