povedomie -ia s.
1. uvedomenie si vzťahu k istému spoločenstvu, k spoloč. javu: národné, spoločenské, európske p.; mať dobré jazykové p.
2. kniž. vedomie (význ. 1, 3): ľudské p.; konal v p-í svojej moci
povedomie -mia s.
povedomie 1. p. vedomie 1, 2 2. p. sebavedomie
sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôvera • sebaistota • istota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istoty • hrdosť • pýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodine • zastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský) • zastar.: sebavedomosť (Timrava) • povedomie
vedomie 1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: spoločenské, občianske vedomie • zastaráv. povedomie: ľudské povedomie • uvedomenie (vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku): národné uvedomenie
2. stav, keď si človek niečo uvedomuje, najmä svoju existenciu: stratiť vedomie, priviesť niekoho k vedomiu • pamäť: byť pri plnej pamäti • zmysel (schopnosť vnímať): nebyť pri zmysloch • rozum: chodiť ako rozumu zbavený • zastaráv. povedomie: konal v povedomí svojej moci • zastaráv. vedomosť: nemám o tom vedomosť
povedomie, -ia str.
1. základ ľudského uvedomovania, vedomie: V Kalinčiakovom povedomí jasne sa črtalo i poznanie o básnických kvalitách reči. (Mráz) Poznávaš, akí sme nehotoví, ako je v našom povedomí mnoho prázdna? (Jes.)
2. uvedomenie, uvedomovanie si niečoho, vedomosť o niečom: Vstupoval voľne, v povedomí svojej moci, svojho postavenia. (Kal.) Jozefovi zostalo iba sladké povedomie, že zanechá synovi svoju dedovizeň. (Vaj.) Povedomie viny stojí jej pred očami. (Kuk.)
3. vyšší stupeň nejakého uvedomenia, vyskytujúci sa ako kolektívny jav: národné p., triedne p.;
4. zastar. stav, pri ktorom si uvedomujeme svoju existenciu, vedomie: Nevydržal bôľ a stratil povedomie. (Jégé) Umrel v nemocnici bez povedomia. (Jes-á)
5. zastar. sebavedomie: Tá veľká hlava zdvihne sa neraz povedomím. (Ráz.) Tvoje veľké povedomie ti robí veľa zlého. (Tim.)
povedomie s. vedomie: Ležau̯ iba tag bes povedomé (Hor. Lehota DK)
povedomie [-(i)e] s vedomie, známosť, vedomosť o niečom: z mym powedomjm statečny ludja stawanie ssacowat budu (ORLOVÉ 1699); ja nižepodepsana wdowa Anna, znamost czynym wssem, komu by prisluchalo a prynaležylo, že sem w meg potrebe, s powedomym meho prytelstwa, predala czelien Palowy Vrankowi (OČOVÁ 1739); zdaliss sobe powedome nemass, gak mnohich oči ženska krasa omamila a ossalila? (MS 1758)