považovať nedok. pokladať: p. niekoho za priateľa; p-la to za nemožné; p. si za povinnosť prísť; p. sa za čestného človeka
považovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok.
hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval
2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási
3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne
4. p. domáhať sa
počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať
2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)
3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde
4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok
5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali
pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal
považovať p. pokladať
povážiť1, -i, -ia dok. zastar.
1. (čo, zried. i čoho i bezpredm.) uvážiť, zvážiť, vziať do úvahy: p. okolnosti (Kuk., Škult.); Vtedy si nepovážil našej dobrej vôle, teraz nepovážime tvojej vôle my. (Tim.) Kmotre, povážte, či vám ja môžem jalovicu vrátiť. (Kuk.)
2. povážiť (si) predstaviť si, uvedomiť si (obyč. v rozk. spôsobe): Pováž, tri pravopisné chyby som našla v tom liste! (Tim.) Nuž povážte si len, povážte, stvory moje, ale ste to kedy videli? (Kuk.);
nedok. k 1 považovať2, -uje, -ujú
považovať1, -uje, -ujú nedok. (koho, čo za koho, za čo) pokladať, mať niekoho al. niečo za niekoho al. niečo: p. niekoho za priateľa (nepriateľa), za blázna, za čudáka; p. niekoho za seberovného; p. niekoho za dospelého, za dieťa; p. niekoho za člena rodiny; p. si niečo za povinnosť, za česť; p. niečo za potrebné, za nevyhnutné, za správne, za zbytočné, za prirodzené; Ja som Annu dosiaľ výhradne za svoju považovala. (Vans.) (Sekan) ju (ženu) za príčinu všetkého zlého považoval. (Tim.) To sa za veľkú hanbu považuje. (Čaj.)
považovať2 p. povážiť1
považovať sa nedok. znášať sa navzájom, vychádzať medzi sebou: Škaredo sa považujú (Bošáca TRČ); Dobre sa považujú (Myjava)
považovať si nedok. v spoj. ona si ma za ňišt považuje (Bošáca TRČ) - vôbec si ma neváži, nemá ma za nič
povážiť dk 1. čo uvážiť, zvážiť, vziať do úvahy niečo: (Ondrej Jakobus) powazil mogu zadost, dal my gednu, ucztiwe pišicz, kobolu w gedenasty tolarach (NAVOJOVCE 1712); rozwass a powass to dobre (človeče), gestly tobe spaseny dusse twe w srdcy ležy (Le 1730); Hadixa na obidwoju bila stránku dobre povážila (BR 1785) F. prw powážiť, potom mlúwiť (BE 1794) slová treba zvažovať 2. predstaviť si, uvedomiť si (obyč. v imperatíve): czo, prosim, powaž dusse werna krestianska gineho skormuczuge obecz? (TC 1631); powažte, gak bj smradlawa, ohawna, zanečistiena bila izba, w niegz bj mnoho lidu biwalo (KT 1753); powaž sobe, gak to twug wtip ge pochopit možny (GŠ 1758); ach, powážte pritomni, los mog gakowi gest, ten zaiste rodičom tassko ho prinde znest (Pie 18. st) 3. koho, čo prejaviť úctu niekomu, niečomu: predmenowaný mestene mesta tohoto Banske Bystryce napowazily moge zemanske slobody ((L. JÁN) 1621); prawo pocztiwe nachazi tobe, Jano Nawecz, ponewadž si nepowažil sweho dworskeho (NIŽNÁ 1635); považovať ndk 1. čo vážiť niečo: pacholkowy do chmelincsa, ktery chmel powazowal, dano piwa d 3 1/2 (ŽILINA 1732) 2. k 1: werzym, ze Wassnosty, zadost nassy sobe powazowaty budete (TRENČÍN 1581); pri wikladu tegto prwneg stranki tito dwe weczi powažowati budeme (TC 1631); gako žigess na tem swete, to sobe mass powažowat, dokud sy w žiwote (GŠ 1758); z milosti bozi vipadnuti magi bidu svu považovati a znovu se snaziti s Bohem zmiriti (SS 18. st) 3. k 2: hosťa k tebe prichodzého ňikdy ňesňewažug, že sy gazda w twogem dome, to slussňe powažug (GV 1755); ga vsak nad tim nevolni vic sobe lamentugem, kdyz tich ditek zmarnenich počet sy povazugem (KC 1791); na ďeň hňevu lide pamatugte, okoličnosti geho wsseci pilne powažugte (Pie 18. st) 4. k 3: bude powinnen mug sjn naležitou pocztiwostou yako rodicžku a matku sobe powažowatj (P. ĽUPČA 1622); tato panna pyssna gest, nenaučila se gesste tak mnoho, aby starssjch od sebe ctila a powažowala (SP 1696); král rysse zdrawy nad swého gmena powest má powažowat (PT 1778); ga gu (Pulcheriu) ňemilugem, ale gú powažugem, práťelkiňa som gég i wďačná som gég biť powinna (DS 1795) 5. koho, čo za koho, za čo pokladať, mať niekoho al. niečo za niekoho al. niečo: každa werna dusse krestianska kazani swateho ewangelium za weliku milost božy powažowati ma (TC 1631); ya twú nádhernost za opowázliwe konagicyho bezzridnatost powažugem; mňe on (nepriateľský kráľ) tak gako negakoweho czwergle potupňe powažowal, ga pak aňi geho welikosti tela, aňi zhowadiljch mrawuw ňič sem se neulekl (PT 1778; 1796); považovať sa ndk opovažovať sa: nech sa w ssenkoch, w krčmach aneb gjnač we wolakeg izby pridržawat nepowažugem (NJ 1785-88); kolikrátkoliw mu (blížnemu) nečo wikonať míníme, seba samích sa prwe tážme, zdáliss bi sme mi to múdre chceli míťi od druhého, a gestli tak, bezpečňe mu to konagme, gestli né, nepowažugme sa ani mi gemu to učiniťi (BN 1790)
považovať, považovať sa p. povážiť