Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

povýšiť -i dok.

1. udeliť vyššiu hodnosť, postavenie, dôležitejšie miesto, funkciu: p-li ho na, za majstra; dôstojníkov p-li

2. pozdvihnúť, povzniesť: p. ľud vzdelávaním;

nedok. povyšovať

// povýšiť sa povzniesť sa (význ. 4): treba sa nad všetko p.;

nedok. povyšovať sa prejavovať svoju zdanlivú dôležitosť, nadradenosť, vyvyšovať sa, vypínať sa: vždy sa p-l nad iných; len sa nep-uj!

povýšiť sa -ši sa -šia sa povýš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.

povýšiť -ši -šia povýš! -šil -šiac -šený -šenie dok.

povýšiť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo na koho, na čo, za koho, za čo) udeliť niekomu al. niečomu vyššiu hodnosť, vyššie postavenie (napr. v úrade): (Mladíkov) povýšili na dôstojníkov. (Rys.) Hofner ma za majstra povýšil. (Král.) Dalmatínsko- chorvátske nárečie povýšili na spisovné. (Štúr); hovor. povýšili ho získal vyššiu hodnosť;

2. (koho, čo) dodať niekomu al. niečomu väčšiu dôležitosť, väčšiu hodnotu; pozdvihnúť niekoho al. niečo: Dožil sa poverenia, ktoré ho povýšilo pred kamarátmi. (urb.) Mňa i celý náš dom chcel osud povýšiť na také miesto, aké nám patrí. (Stod.) Takých päťsto zlatých v hotovosti, to aj vdovu povýši nad hocijaké dievča. (Jes.) Štúr našu literatúru povýšil a prehlbil. (Vlč.)

3. zried. (čo) zvýšiť: p. hlas (Vaj., Jes., Jil.); Kubas budil závisť spoluobčanov, lebo mu penziu povýšili. (Jégé)

4. trochu zastar. (koho) zdvihnúť do vyššej polohy, vyvýšiť: p. na šibenicu (Jes.) obesiť; „Budeme sa dívať, ako ťa povyšia.“ Ukázal prstom na hrdlo. (Kuk.);

nedok. povyšovať

|| povýšiť sa

1. trochu zastar. (bezpredm., zried. i na čom) získať väčšiu dôležitosť, väčšiu hodnotu: Keby Rozvalida kandidovali, uľahčilo by sa im, povýšili by sa. (Jes.) Je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže. (Štúr)

2. (nad čo) povzniesť sa: Treba sa nad všetko povýšiť. (Hruš.)

povyšovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo; koho, čo na čo i bezpredm.) udeľovať niekomu al. niečomu vyššiu hodnosť, vyššie postavenie: p. ženy na vedúce miesta (Jes-á); „Úvahy a kritiky“ povyšujú a degradujú slovenských vodcov. (Škult.) Biskupstvo záhrebské povyšuje sa na arcibiskupstvo. (Vaj.) Smotánka najlepších ľudí diriguje, administruje, kvalifikuje, povyšuje, prepúšťa. (Jes.)

2. (čo, koho) dodávať niečomu al. niekomu väčšiu dôležitosť, väčšiu hodnotu: Ktorý spisovateľ by svoju prácu nepovyšoval. (J. Chal.)

3. zried. (čo) zvyšovať: p. hlas (Jes.); p. tón (Vaj.); Prestavený stanice povyšuje Hráškov plat. (Vaj.)

4. trochu zastar. (koho) zdvíhať do vyššej polohy, vyvyšovať: p. niekoho na šibenicu;

dok. povýšiť

|| povyšovať sa (nad koho i bezpredm.) správaním dávať najavo svoje prednosti, vyvyšovať sa, vypínať sa: Povyšuje sa nad nás, nafukuje. (Krno) Dôstojníci sa nepovyšovali nad mužstvo. (Sev.) Len sa tak nepovyšuj. (Kuk.)

povýšiť dok. udeliť vyššiu hodnosť: Toho povišiľi na stažameštra (Závadka SOB)

povýšiť dk
1. čo zdvihnúť, podvihnúť do vyššej polohy, vyššie, hore niečo: za dwe podwali, czo sa zwoni s nimi powissili, Makowemu dano d 90 (TRENČÍN 1580); w pitwore pred krcžmu žrydlo do piwnicze, y muru, czo sa powyssilo, nachazy se sáh no 10 (TRENČÍN 1694); Pan Buch čloweka učinic, powissil mu hlawu (GŠ 1758); proťi kemu si zdwíhel hlas twúg a powíšil hore oči twoge? (BN 1790)
2. čo (o plate) zväčšiť, zvýšiť: Osvicenost Vašu jakožto pani naši milostivu prosime, rači si nam platu povýšiť a i v jidle nas jinač opatrit (s. l. 17. st LP); drabum meskim luon gegich tižnovj se povissil (B. BYSTRICA 17. st E); gezli by pak swym časem materya (koží) we wetsseg cene byla, y za wyrabeny takowych plat se ma powyssyt (CA 17. st); arendy zo mlina a krčmi su nam welmi powissene (HRANOVNICA 1795)
3. koho, čo pozdvihnúť niekoho al. niečo, prisúdiť niekomu al. niečomu väčšiu dôležitosť, väčšiu hodnotu: yako Mogžess powissil hada na pussti, tak mel powissen biti Sin čloweka (TC 1631); (pocestný) se pišne newinašy, ale se radneg poddawa, protože powjšen bude (KoB 1666); swatý otec Hieronim gen powíšiťi chcel česť knezuw (BN 1796); neposmiweg se čloweku, kdj gest w horkostj dusse sweg, nebo gest, kdo bj ponizyl y powjssyl (CS 18. st)
F. bibl kdo se ponižuge, bude powissen (TC 1631)
4. koho na koho, na čo, čo za čo udeliť niekomu vyššiu hodnosť, vyššie postavenie: w cyrkwy ňykdi takoweg obyčegi nebylo, aby same swetske knýže nekoho na cyrkewne powolaňy powyssjlo (PP 1734); kralowe a panowe, kterych powissili, kterych nekdy z nečim obdarowali, zasek gich potlačugu (MS 1758); bil jsi ti potem ňezadlha pocťen a na mophtictvý kahirské povíšen (BR 1785); elevare alicui authoritatem: nekoho počestne powissiti (LD 18. st); kral Coloman Kremnitzu za mesto povišil (B. ŠTIAVNICA 18. st E)
5. náb koho, čo zvelebiť, osláviť niekoho, niečo: prislibil nekdy Pan Buch Abrahamowy patriarchowy, že geho semeno aneb potomkuw rozmnozi gako hwezdi na nebi a tak, ze geho rod welice powissi a zwelebi (MS 1758); evehere aliqvem in caelum: ňekoho do neba powyssyti (KS 1763); a giste žet musel Kristus pan trpetj, abj mohel powjssen bjty nade wssechno (CS 18. st); exaltare: powjssiti (PD 18. st)
6. čo (o hlase) zosilniť: kdibych mohel hlas mug nad zwuk truby znegiceg powissity (MiK 18. st); povyšovať ndk
1. k 1: dalo se Warnowi rybnykarowy na robothu zgednanj, czo powyssuge hraczu na rybnyku v weze meske, geden zlaty (ŽILINA 1599); pokoru milug a sídlámi ďábla nikdi nebudess chiťený, neb welice lechkími a chitrími geg krídlámi powišuwaný biwšé wiššý buďeš wždicki (BN 1790)
F. p. hlas komu súhlasiť s niekým: čjm wjce ga mogemu Bohu mam dekowaty, že mne od wetru papeskeho zatemnileho včenj ochranil, protož gemu z Dawidem mug hlas nalezite powissugem (WO 1670)
2. k 2: poneuaž wždickj rok po roku niepritel Turek na tom niedostaliuge, co gest vložena summa, než wždickj nam wiaczi plat powissiuge (PEČENICE 1622); Andráss Matisowiech barana dal uradnikowi, žebi strani zahradi mu list k panu oswiczenemu wzal, kantri powissowali a prebirali (JASENICA 1704); ačkoliw sama (nula) w sebe žádnú platnost nemá, wssak nicméněg před sebú položeným počtům desetnj platnost dáwá a ge powýssuge (LU 1775)
3. k 3: chudoba znizuge, ctnost nepowissuge, dawno ge potlaczena (BV 1652); Pan Buh se na čas diwa, zhowiwa, časem pyssne znižuge, pokornich powissuge (KK 1709); gazik maličký síce úd gest, a weliké powišuge; sprawedliwosť powišuge národi (BN 1790); (svet) wáby te (človeče), aby te zwedel, powyssuge te, aby te dolu stlačil (SJ 18. st)
4. k 4: ani w zgeweném starém náboženstwu ženi na hodnosť tú powišuwané nebili (BN 1796)
5. k 5: powyssowat teba budem Pane, nebo sy mňa pozdwihel (KB 1757); (Boh) lidi za synuw božych k nebi powissuge (GŠ 1758); magnifico: powyssugem, welebjm (KS 1763); exaltare: powyssowati (PD 18. st); povýšiť sa
1. správaním dať najavo svoje prednosti, byť pyšným, neprimerane sebavedomým: když y co dobrého podle nasseho zdánj wykonáwáme, welmi často pred Pánem dobré neni, gestliže tyto wecy pilně powážjme a nassu nehodnost uznáme, tak se snadno nepowýssýme (MPS 1777)
F. bibl kdo se sám powýssý, bude ponjžen (MPS 1777)
2. získať vyššie postavenie, hodnosť: Xerxes na trun kralowstwi medskeho slussňe se powissil (GV 1755); povyšovať sa ndk
1. k 1: extollo: powyssugem se, pyssym se (KS 1763); welmi náchylnj gsme z dobrého se powýssowati a nad giných se wynássati (MPS 1777); nektery lyde ačkoliw w skutku gsu chatrny, podli, w žadosty wssak powissugu se nad ginych (MC 18. st)
F. p. sa do neba, p. sa ako stromy cédrové veľmi, prehnane sa vyvyšovať: devehi ad astra: powyssowati sa do neba (KS 1763); podte sem wssickni synowe a dcery Adamowy, kteri se powissugete gako stromi cedrowe (MS 1758);
x. bibl kdo se powissuge, bude ponižen (MC 18. st)
2. postupovať vyššie, zväčšovať sa: poznawa se tato nemoc z toho, že nohy w nj opuchagj a naposledy opuchel powissuge se a k srdcy prichazj (HT 1760)