povýšený príd. povyšujúci sa nad iných, neprimerane sebavedomý; svedčiaci o tom: p. človek; p. tón reči;
povýšene prísl.;
povýšenosť -i ž.
povýšenosť -ti ž.
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
povýšenosť p. povýšenectvo, pýcha 1
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
povýšený príd. povyšujúci sa nad iných, neprimerane sebavedomý, hrdý: p. človek; p. tón, postoj; Betka si ma premerala povýšeným gestom. (Barč);
povýšenosť, -ti ž.