povýšený príd. povyšujúci sa nad iných, neprimerane sebavedomý; svedčiaci o tom: p. človek; p. tón reči;
povýšene prísl.;
povýšenosť -i ž.
povýšený -ná -né 2. st. -nejší príd.
hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakov • povýšený • poet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšná • sebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanie • nepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorená • nepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakter • kniž. honosný: je nositeľom honosných titulov • expr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav) • prihrdý (príliš hrdý)
2. p. veľkolepý, nádherný 1
namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievku • samoľúby: samoľúby muž • expr.: horedržaný • nafúkaný • nadutý • pejor. zried. horenosý • zried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené reči • hovor. expr. rohatý • zried. namýšľavý: namýšľavá kráska • povýšenecký • povýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfa • vystatovačný • vypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňom • pejor. primadonský • zastar. vysokomyseľný
povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšenecký • vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlase • nadradený • superiórny: nadradené správanie • protektorský (príznačný pre protektora): protektorský postoj • povznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanie • namyslený • pyšný • expr.: nadutý • nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkaná • kniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťaza • hrdý • odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadom • pohŕdavý • pohrdlivý • opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postoj • expr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčania • pejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá
pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslený • expr.: nadutý • nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv • poet.: hrdohlavý • hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka • expr. horedržaný • pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer • povýšený • povýšenecký • expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie • vystatovačný • vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek • kniž. spupný: spupný panovník • hovor. expr. rohatý
2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý • sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti
3. p. nádherný 1, veľkolepý
sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá reč • sebaistý • istý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuť • hrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovanie • pyšný • poet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievča • povýšený • povýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanie • expr. frajerský • obyč. pejor. supermanský • expr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby
vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavý • vypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé reči • pejor.: chvastúnsky • veľkohubý • hovor. chválenkársky • namyslený • povýšený • povýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúci • vychvaľovačný • expr.: nadutý • nafúkaný: naduté, nafúkané správanie • pyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátor • hovor. expr. frajerský: frajerské spôsoby • obyč. pejor.: silácky • silný: silácke slová
p. aj pyšný
povýšený príd. povyšujúci sa nad iných, neprimerane sebavedomý, hrdý: p. človek; p. tón, postoj; Betka si ma premerala povýšeným gestom. (Barč);
povýšenosť, -ti ž.
povýšený príd 1. vyššie položený, umiestnený, zvýšený, vyvýšený: inaltatus: wywysseny, powysseny, nadwysseny; provectus: pozdwjhnúty, pozdwiženy, powjsseny (KS 1763); za bohiňu ju (Hadixu) pokladali všecci a zas sa ťiskli, predbehávali a na povíšené místá drápali, bi hu lepšéj móhli viďeť (BR 1785); zložíc z plecuw laskawú obetu a na powíssenú stolicu, kterég hlawa gég mala spadnúť, posaďíc gu čítan gest nagprw hrích panni (BR 1785) 2. povyšujúci sa nad iných, hrdý, pyšný: priliss tiasko ze swetem luča se lide powissenj, bohatj (KT 1753); Pawel píšních a misľú swú powíšeních klaďe mezi timi, který sú hodný smrti; šesťero gest, čo nenáwiďí Pán: oči powíšené, gazik lhárský, ruki wilíwagícé newinnú krw (BN 1790) 3. prijatý do vyššieho stavu, vyššej hodnosti: novus homo: skoro powysseny, zeman učiňeny (KS 1763) 4. náb zvelebený, oslávený: o, preslawná panno sweta, powýssená nad nebesa (CC 1655); téhdy s prawicu božj powysseny (Kristus) wzal zasljbeni Ducha swatého od Otca (KB 1756) 5. slávny, vznešený: celebratus: sláwny, powysseny (KS 1763) 6. (o hlase) kt. prešiel do vysokého tónu, zvýšený: (Jakob) kdiž napogil stádo, poljbil gu (Ráchel) y powyssenjm hlasem plakal (KB 1757); -e prísl k 5: excelsius: powyssenégsség (KS 1763); -osť ž 1. vysoká hodnosť, vysoké postavenie; vznešenosť, sláva: tebe oplakawa Krystus, o, wisokomislny a naduty čloweče, ktery za gednu swetsku powissenost tratiss nebesku slawu a wečnu hodnost (MS 1758); fastigium tenere inter homines: w powyssenosti byti mezy lidma; excellentia: powyssenost, welika welebnost; eminentia: wywyssenost, powyssenost, udátnost, hodnost (KS 1763) aj titul 2. pýcha, namyslenosť: lakomecz bohaty panugice pada a skrz swu powissenost sam ponižen bywa (MC 18. st); podobňe každé bohátstwj, powyssenost z božj dokonálosťu nic neni (BlR 18. st) 3. prednosť, klad, hodnota: ocy me syce otewrene byli, ale patrili na ohizdne blato a k powyssenosti dobroti tweg zaslepene byli (PI 1749); praerogatiua: powýssenost (CL 1777); kedy naplňuge pochwalce powyssenost pochwaleneho? (BlR 18. st)