poutekať dok. distrib. k utekať: deti p-li k vode
poutekať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kanie dok.
poutekať p. ujsť 2
ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)
2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali
3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli
4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie
5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie
p. aj vykypieť
6. p. zbaviť2
poutekať, -á, -ajú dok. postupne, jeden po druhom utiecť, zutekať: Velitelia poutekali. (Ondr.) Majster rok po rok prijímal do učenia také siroty, — ktoré mu však obyčajne poutekali. (Tomašč.)
poutekať dok. csl postupne, jeden po druhom utiecť, zutekať: Vräj sa ňeboja̋ ňičeho a zrazu do jedneho pouťekaľi (Krivá DK); Šnúrečku vezneš a poutekáš humnem, a já budem utekat za tebú (Jablonové MAL); Zbojňici poucekaľi a peňeźi ňehaľi (Vydrník SNV); Bulo tak, že kravi poucekaľi a narobiľi škodu (Kokšov-Bakša KOŠ); Idzeme lapac totich, co poucikaľi od vojska (Sobrance); Poucekaľi, co jich poodbiraľi (Prešov)
poutekať dk postupne, jeden po druhom utiecť, zutekať: nekteri nam pominuleg zimi pomahali dačky odbiwat, obawagice se buducich daček, poutekaly (ŠARIŠ 1682); synowé Ammon, kdiž wideli, že poutekali Syrssty, poutekali y ony (KB 1757); Uhria mnozí pokapali, koníci poutekali (ASL 18. st); Pane, prytelé twogi poutekali a teba zanechali (BlR 18. st)