poukázať -že -žu dok.
1. upozorniť na niečo, zdôrazniť, pripomenúť niečo: p. na úspechy, na chyby
2. dať vyplatiť poukážkou: p. peniaze, mzdu;
nedok. poukazovať1
poukázať -káže -kážu poukáž! -kázal -kážuc -kázaný -kázanie dok.
poukázať 1. p. upozorniť 2. p. zaplatiť 1
upozorniť vyzvať niekoho na všimnutie, uvedomenie si niečoho; vzbudiť, upútať pozornosť: upozorniť vodičov na zmenu dopravy; chlapec na seba upozornil svojím športovým výkonom • pripomenúť (obyč. slovne a nie administratívne): pripomenúť niekomu jeho povinnosť; pripomeň mi, prosím, aby som nezabudol prísť • upomenúť (upozorniť na vrátenie požičaného, obyč. písomne): upomenúť čitateľa na vrátenie knihy • ukázať • poukázať • upriamiť pozornosť (obrátiť pozornosť na istú stránku nejakej veci, nejakého javu): (po)ukázať na chyby, nedostatky vo výchove • zdôrazniť • vyzdvihnúť • podčiarknuť (dôrazne upozorniť na niečo): zdôrazniť, podčiarknuť fakt, že… ; vyzdvihnúť úspechy žiaka • poupozorňovať (postupne, viacerých)
zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiť • vyplatiť • vyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovosti • vydať • hovor. vysádzať • hovor. expr.: vysoliť • vyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korún • splatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť dom • zložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovosti • poukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumu • odpočítať • zastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosť • subšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za auto • podplatiť • hovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svoje • fraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatili • poplatiť • posplácať (postupne, v splátkach)
2. p. doplatiť 2
poukázať, -že, -žu dok.
1. (na čo) obrátiť pozornosť, upozorniť na niečo, zdôrazniť niečo: p. na chyby, na nedostatky; p. na príčiny (Brez.); p. na rozdiel (Jes.);
2. trochu zastar. (na koho, na čo, čo) ukázať: Poukáž naňho prstom! (Hviezd.) Ivan sadá na poukázané mu miesto. (Taj.)
3. fin. (čo) dať príkaz na vyplatenie, vyplatiť (poukážkou): p. peniaze, sumu, p. plat; Poukážu nám potrebnú čiastku na vybudovanie školskej budovy. (Fr. Kráľ);
práv. dať príkaz nejakej osobe, aby za ňu plnila tretej osobe;
nedok. poukazovať1, -uje, -ujú
poukázať dk 1. práv (čo) preukázať, dokázať niečo: prigal sem z mitownicze, jako se toho dostateczne poukaže, zlatich dwesto padesat dewat (ŽILINA 1701); (Nicolaus Lovišek) kopanicu tež užywa, ma poukazat, yakim prawom (P. BYSTRICA 1719); takowe (obligátory) abi se znowu potwrdily a reformowaly, a tak geden každy aby mohel poukazat, gako swe zalohy držy (KLÁŠTOR p. Z. 1733) 2. čo komu poslať, odoslať niekomu niečo: (krčmár) na toto poukazal rowassik, čzo hore do zamku dal wina d 94 1/2 (M. KAMEŇ 1722); instruktia tato guz werchnosti stoliczneg odana a poukazana byla (SPIŠ 1785-96); poukazovať1 ndk k 1: dal sem trykrat lude stare wolat y mlade, aby čuokolwek k tomuže mlynu prynaležy, poukazowaly (JASENICA 1706); k 2: dielnici do winice zemskeg nagati pilnie a bedliwe pracugu, dila peknu častku wečerem hospodarowj poukazugu (KT 1753); poukazovať sa ndk prejavovať sa navonok, ukazovať sa: zagiste ňikdy sy ňebyl tak podobny howadam, gako se ňiňi poukazugess (CDu 18. st)