potvrdiť dok.
1. dosvedčiť správnosť, pravdivosť niečoho: p-l všetko, čo sa povedalo; jeho predpoklad sa p-l
2. uznať, schváliť za platné: parlament p-l vládu; práv. p. rozsudok
3. písomne osvedčiť: p. účet, p. zmluvu podpisom;
nedok. potvrdzovať
● výnimka p-je pravidlo
potvrdzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.
nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu • ukazovať • poukazovať • naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku • dosvedčovať • dosviedčať • potvrdzovať • dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú • prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá
prisviedčať, prisvedčovať slovne al. gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím • pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakáva • prikyvovať • expr.: prikyvkávať • kyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkal • nár. kynkať (Kálal) • súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovi • hovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkal • hovor. sekundovať • kontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovali • expr. zried. hehejkať (Gabaj) • dosviedčať • dotvrdzovať • potvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo tak • kniž. afirmovať
potvrdiť, -í, -ia dok.
1. (čo) dosvedčiť správnosť, pravdivosť niečoho: Hypotézu potvrdila skúsenosť. (Karv.) Dievčina potvrdila pravdivosť Sedmíkových slov. (Urb.)
2. prisvedčiť, prikývnuť: „Budú tam kurzy?“ „Budú“ potvrdil Korejs. (Min.)
3. (čo) schváliť, uznať za platné: vláda potvrdená prezidentom; V búrnom zasadnutí slávnej kongregácie potvrdil (župan) starý úrad. (Vaj.); práv. p. rozsudok vyhlásiť za platný;
4. (čo) záväzne osvedčiť (najmä písomne, pečiatkou, podpisom): písomne p. niečo; (Boženík) predkladal pred chlapov daňové hárky, dával si potvrdiť ich príjem. (Jil.) Nedali ste si potvrdiť účet? (Urb.); Činy prísahou potvrdené (Kal.);
5. zastar. (koho) utvrdiť v niečom: Kosti, ktoré u neho našli, potvrdili ich v tom, že to nie je obyčajný človek. (Záb.);
nedok. potvrdzovať, -uje, -ujú: Výnimka potvrdzuje pravidlo. (úsl.)
potvrdiť dok. 1. csl úradne (písomne al. pečiatkou) osvedčiť : Pôjďem do Kubína ten papier potvrďiť (Hor. Lehota DK); Ja ňedala legitimaciju potvrdzit (Sobrance); potvrdzid zmluvu (Bošáca TRČ) 2. csl dosvedčiť správnosť, pravdivosť niečoho, uznať platnosť, súhlasiť: Aľe muožem potvrďiť, že zme tam ňidž ňenašľi ftedi (Kňažia DK); Aj starí potvrdzel, že tam boľi (Rajec ŽIL); Hej, ja tiš toto potverdzujem, bo tak pitňe bulo, jak hvari (Kendice PRE); potvrdzovať nedok. opak. k 1, 2: Na ratúze to zvikľi potvrdzovadz úradňe henti ľajstrá (Rajec ŽIL); Ja potverdzujem toto, čo hvari muj švoger (Kendice PRE)
potvrdiť [-tv(e)r-] dk 1. čo čím ohradiť, oplotiť niečo niečím: dwuor magi ohraditi aneb potwrditi gednim plotem anebo zdij tak wysoko, iakoz dosahnuti muoz sedicze na koni (ŽK 1473) 2. koho čo, v čom, komu čo posilniť, upevniť niekoho, niečo: Pane Bože, nemocnich na tele y v wire rácz vzdrawity a potwerdity (AgS 1708); pitámé, ó, Bose, tebe, potvérdz nász u pravéj vére (HPS 1752); corroborare militem assiduo opere: z mnohu prácu potwrditi wogáku; stabilire alicui regnum suum: ňekomu kraginu potwrditi (KS 1763); podaj mi ručičku, potverdz lasku ke mne (PV 18. st) 3. čo čím dosvedčiť správnosť, pravdivosť niečoho: Laska, Kostikova zena, pred Barbierkow v prawa mluwila w očy gey, žie nikda ona motyky neprodawala, czo Barbierka potwrdila (P. ĽUPČA 1582); ja Catharina Pillmerowa toto me wiswedcženy kdekolwek potreby bude z prisahu mu we wsseczkich punctoch a articuloch potwrdit hotowa budem (PRAZNOV 1687); eam fidem eventus affirmavit: prawdu prjpad potwrdil (WU 1750); cestu prawdy sem nalezel, kteráž swedectwim mnohich mužu potvrdena gest (VP 1764); zakon krestanski gest, abi to, cžo ustne wiznawa, skutkem potwrdil (SQ 1781) 4. čo čím záväzne právoplatne osvedčiť (najmä písomne, pečiatkou, podpisom, prísahou): prosyme tebe, Pane Bože, aby sy sy racžyl milostiwe poswetiti a požehnati toto manželstvo, kterežto we gmenie twogom se potwrdilo (BAg 1585); Duro Koritar y prysahu potwrdil, žeby tento yrek Martina Dusky na žadnoho gineho než na mu manželku Martu prinaležel (OČOVÁ 1669); determinaciu pre Vaše Osvicenosti, Velikomožnosti a Urozene Milosti predkladame a ponižene prosime, aby ji potvrdit račili (SENICA 1732 LP); pre stalost a dosweczeny toho tento list s podpisom nassich gmen a celeg obcze sme widaly a peczetu potwrdely (PREČÍN 1735); podle počtu se mnu urobeneho, ktery sem listowne potwrdel, zaplatil sem (P. BYSTRICA 1786) 5. koho (za koho, na čo) právoplatne schváliť, uznať niekoho, niečo: potwrdili pana Nereho za wiceysspana Tureczkeho vidieku (D. ŠTUBŇA 1569 KL); panu viczeisspanowi, kdi ho potwrdili na vred, darowano vina (TRENČÍN 1580); potwrdyly sme kostolnikow Kuba Biela a Sstewka Piwoluska (OČOVÁ 1633); potvrdzovať, potvŕdzať ndk 1. čo tvrdiť niečo: sám to potwrzugeš a mne povčugeš (MaK 1749 st) to gedni podtwrdzugj (!), druhj zapiragj (HT 1760); časuslowa gsau slowa, které o menowateli nětco potwrzugj, aneb zapjragj (DM 1780); 2. k 2: ya, Vester Isaak, pana Petru Geho Milostj k Panu k Bohu wyeru swu potwerczugycze (BÁTOVCE 1601); (elixír) potwrzuge pamet, odnjma bolest w rebrach (RT 17. st); poslali sme Tymothea, bratra nassjho a služebnyka božjho, w ewangelium Krysta, aby wás potwrzowal a napomjnal k wjri nasség (KB 1756); dobry Yežyssi, očissťug, uzdrawug a potwrzug mňa (BlR 18. st) 3. k 3: velkomožnym panom nikdy sme do rakoša žadneho vina nedavali, ponevač medzi nami stari lide na to potvrzuji, že takove vino do rakoše naši predkove nedavali (KĽAČNO 1649 LP); wssecek swět potwrzuge, že žiwot člowěka gest kratky a utikawy (SK 1697); ga mam moge pričiny k temu a skusenost potwrduge gjch (PeV 1789) 4. k 4: kteru (zem) ma uziwac dotud, pokut ya gemu niepoloze 14 fl uherskich, ku gystotie lepsey to tesz potwerdzam (V. SLAVKOV 1637 E); s prisahou syn geho potwrdzowal manželcze instansoweg, že tak howorila (DRAŽKOVCE 1729); cela poctiva obec svoju dedinsku pečaťu potvrdzuje (L. TEPLÁ 1786); a ponewadž pisat neumjme, konec gmjen nassich krjžem potwrzugeme (TURANY 1789) 5. koho v čom vyhlasovať niekoho za nejakého: insaniam alicuius adiuvare: nekoho w blaznowstwi potwrzowati (LD 18. st); potvrdiť sa dk stať sa pevným, pevnejším, zosilnieť, spevnieť: kdiž ho (krivého muža) chytil (Peter) za ruku prawú, pozdwihel ho, y hned potwrdili sa nohi geho y klúbi (KB 1756)