potvrdiť dok.
1. dosvedčiť správnosť, pravdivosť niečoho: p-l všetko, čo sa povedalo; jeho predpoklad sa p-l
2. uznať, schváliť za platné: parlament p-l vládu; práv. p. rozsudok
3. písomne osvedčiť: p. účet, p. zmluvu podpisom;
nedok. potvrdzovať
● výnimka p-je pravidlo
potvrdiť -dí -dia potvrď! -dil -diac -dený -denie dok.
dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevine • potvrdiť • dotvrdiť • dosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosť • kniž. osvedčiť • zastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomní • dokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmi • preukázať • demonštrovať • manifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahu • vyvodiť • dedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku
2. p. vedieť 3, vládať1
dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie • dotvrdiť • potvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdu • kniž. osvedčiť • zastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisom • dokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinu • doložiť • dokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmi • vykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka
potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlo • dotvrdiť • zastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomní • dokumentovať • dokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinu • odprisahať (potvrdiť prísahou)
2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rok • zastar. stvrdiť • kniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákon • kniž. atestovať • zastar. certifikovať • admin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenku • spečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom
3. porov. prisviedčať
schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s ním • odobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postup • prijať • akceptovať: parlament prijal, akceptoval zákon • odhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovali • admin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasili • ratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiť • kniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval • odb.: kolaudovať • skolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)
uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiť • porozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumie • zried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí
2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omyly • pripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslená • zried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre! • akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovali • rešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho
3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečo • schváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona
4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniť • ohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos diela • doceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírody • hovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas
potvrdiť, -í, -ia dok.
1. (čo) dosvedčiť správnosť, pravdivosť niečoho: Hypotézu potvrdila skúsenosť. (Karv.) Dievčina potvrdila pravdivosť Sedmíkových slov. (Urb.)
2. prisvedčiť, prikývnuť: „Budú tam kurzy?“ „Budú“ potvrdil Korejs. (Min.)
3. (čo) schváliť, uznať za platné: vláda potvrdená prezidentom; V búrnom zasadnutí slávnej kongregácie potvrdil (župan) starý úrad. (Vaj.); práv. p. rozsudok vyhlásiť za platný;
4. (čo) záväzne osvedčiť (najmä písomne, pečiatkou, podpisom): písomne p. niečo; (Boženík) predkladal pred chlapov daňové hárky, dával si potvrdiť ich príjem. (Jil.) Nedali ste si potvrdiť účet? (Urb.); Činy prísahou potvrdené (Kal.);
5. zastar. (koho) utvrdiť v niečom: Kosti, ktoré u neho našli, potvrdili ich v tom, že to nie je obyčajný človek. (Záb.);
nedok. potvrdzovať, -uje, -ujú: Výnimka potvrdzuje pravidlo. (úsl.)
potvrdiť dok. 1. csl úradne (písomne al. pečiatkou) osvedčiť : Pôjďem do Kubína ten papier potvrďiť (Hor. Lehota DK); Ja ňedala legitimaciju potvrdzit (Sobrance); potvrdzid zmluvu (Bošáca TRČ) 2. csl dosvedčiť správnosť, pravdivosť niečoho, uznať platnosť, súhlasiť: Aľe muožem potvrďiť, že zme tam ňidž ňenašľi ftedi (Kňažia DK); Aj starí potvrdzel, že tam boľi (Rajec ŽIL); Hej, ja tiš toto potverdzujem, bo tak pitňe bulo, jak hvari (Kendice PRE); potvrdzovať nedok. opak. k 1, 2: Na ratúze to zvikľi potvrdzovadz úradňe henti ľajstrá (Rajec ŽIL); Ja potverdzujem toto, čo hvari muj švoger (Kendice PRE)
potvrdiť [-tv(e)r-] dk 1. čo čím ohradiť, oplotiť niečo niečím: dwuor magi ohraditi aneb potwrditi gednim plotem anebo zdij tak wysoko, iakoz dosahnuti muoz sedicze na koni (ŽK 1473) 2. koho čo, v čom, komu čo posilniť, upevniť niekoho, niečo: Pane Bože, nemocnich na tele y v wire rácz vzdrawity a potwerdity (AgS 1708); pitámé, ó, Bose, tebe, potvérdz nász u pravéj vére (HPS 1752); corroborare militem assiduo opere: z mnohu prácu potwrditi wogáku; stabilire alicui regnum suum: ňekomu kraginu potwrditi (KS 1763); podaj mi ručičku, potverdz lasku ke mne (PV 18. st) 3. čo čím dosvedčiť správnosť, pravdivosť niečoho: Laska, Kostikova zena, pred Barbierkow v prawa mluwila w očy gey, žie nikda ona motyky neprodawala, czo Barbierka potwrdila (P. ĽUPČA 1582); ja Catharina Pillmerowa toto me wiswedcženy kdekolwek potreby bude z prisahu mu we wsseczkich punctoch a articuloch potwrdit hotowa budem (PRAZNOV 1687); eam fidem eventus affirmavit: prawdu prjpad potwrdil (WU 1750); cestu prawdy sem nalezel, kteráž swedectwim mnohich mužu potvrdena gest (VP 1764); zakon krestanski gest, abi to, cžo ustne wiznawa, skutkem potwrdil (SQ 1781) 4. čo čím záväzne právoplatne osvedčiť (najmä písomne, pečiatkou, podpisom, prísahou): prosyme tebe, Pane Bože, aby sy sy racžyl milostiwe poswetiti a požehnati toto manželstvo, kterežto we gmenie twogom se potwrdilo (BAg 1585); Duro Koritar y prysahu potwrdil, žeby tento yrek Martina Dusky na žadnoho gineho než na mu manželku Martu prinaležel (OČOVÁ 1669); determinaciu pre Vaše Osvicenosti, Velikomožnosti a Urozene Milosti predkladame a ponižene prosime, aby ji potvrdit račili (SENICA 1732 LP); pre stalost a dosweczeny toho tento list s podpisom nassich gmen a celeg obcze sme widaly a peczetu potwrdely (PREČÍN 1735); podle počtu se mnu urobeneho, ktery sem listowne potwrdel, zaplatil sem (P. BYSTRICA 1786) 5. koho (za koho, na čo) právoplatne schváliť, uznať niekoho, niečo: potwrdili pana Nereho za wiceysspana Tureczkeho vidieku (D. ŠTUBŇA 1569 KL); panu viczeisspanowi, kdi ho potwrdili na vred, darowano vina (TRENČÍN 1580); potwrdyly sme kostolnikow Kuba Biela a Sstewka Piwoluska (OČOVÁ 1633); potvrdzovať, potvŕdzať ndk 1. čo tvrdiť niečo: sám to potwrzugeš a mne povčugeš (MaK 1749 st) to gedni podtwrdzugj (!), druhj zapiragj (HT 1760); časuslowa gsau slowa, které o menowateli nětco potwrzugj, aneb zapjragj (DM 1780); 2. k 2: ya, Vester Isaak, pana Petru Geho Milostj k Panu k Bohu wyeru swu potwerczugycze (BÁTOVCE 1601); (elixír) potwrzuge pamet, odnjma bolest w rebrach (RT 17. st); poslali sme Tymothea, bratra nassjho a služebnyka božjho, w ewangelium Krysta, aby wás potwrzowal a napomjnal k wjri nasség (KB 1756); dobry Yežyssi, očissťug, uzdrawug a potwrzug mňa (BlR 18. st) 3. k 3: velkomožnym panom nikdy sme do rakoša žadneho vina nedavali, ponevač medzi nami stari lide na to potvrzuji, že takove vino do rakoše naši predkove nedavali (KĽAČNO 1649 LP); wssecek swět potwrzuge, že žiwot člowěka gest kratky a utikawy (SK 1697); ga mam moge pričiny k temu a skusenost potwrduge gjch (PeV 1789) 4. k 4: kteru (zem) ma uziwac dotud, pokut ya gemu niepoloze 14 fl uherskich, ku gystotie lepsey to tesz potwerdzam (V. SLAVKOV 1637 E); s prisahou syn geho potwrdzowal manželcze instansoweg, že tak howorila (DRAŽKOVCE 1729); cela poctiva obec svoju dedinsku pečaťu potvrdzuje (L. TEPLÁ 1786); a ponewadž pisat neumjme, konec gmjen nassich krjžem potwrzugeme (TURANY 1789) 5. koho v čom vyhlasovať niekoho za nejakého: insaniam alicuius adiuvare: nekoho w blaznowstwi potwrzowati (LD 18. st); potvrdiť sa dk stať sa pevným, pevnejším, zosilnieť, spevnieť: kdiž ho (krivého muža) chytil (Peter) za ruku prawú, pozdwihel ho, y hned potwrdili sa nohi geho y klúbi (KB 1756)