poturčenec -nca m. pejor. odrodilec, renegát
● p. horší od Turka kto zmenil presvedčenie, vyznáva ho dogmatickejšie ako ten, kto ho mal aj prv
poturčenec -nca pl. N -nci m.
odrodilec kto sa odrodil, najmä národu • pejor.: renegát • janičiar • poturčenec • pejor. zapredanec (kto sa zapredal)
p. aj zradca, odpadlík
poturčenec p. odrodilec
poturčenec, -nca m.
1. kto sa poturčil, poturčený človek: Uvažovalo sa, či mladý poturčenec ďaleko v Istanbule, okružený luxusom, mohol podľahnúť volaniu domova. (Mráz)
2. pejor. odrodilec: On zaprel mať svoju, zradil brata, on odpadlík, apostata, poturčenec! (Vans.)
● Poturčenec horší od Turka (prísl.) odrodilec je najväčším nepriateľom svojho národa (toho, čo zradil);
poturčenka, -y, -niek ž.