potupný príd. spôsobujúci potupu, hanebný: p-á kapitulácia, p. trest, p. čin; to je pre mňa p-é;
potupne prísl.;
potupnosť -i ž.
potupný -ná -né 2. st. -nejší príd.
hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivý • hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok • urážajúci • urážlivý • potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety • znevažujúci • utŕhačský • utŕhačný (na cti); zhoršujúci • lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová • škaredý • nepekný • nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu • zried. príhanlivý
nedôstojný 1. ktorý je bez potrebnej dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti al. primeranosti (op. dôstojný): nedôstojné vystupovanie rečníka • nevhodný • nenáležitý • neprimeraný • nehodný (nezodpovedajúci istému postaveniu al. istej situácii; op. primeraný, vhodný): má vzhľadom na svoj vek nedôstojné, neprimerané správanie; viesť nevhodné, nenáležité reči; zvolili si nevhodného, neprimeraného nástupcu
2. pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod. spôsobujúci stratu ľudskej dôstojnosti, vážnosti (op. dôstojný) • ponižujúci: urazil ho svojou nedôslednou, ponižujúcou poznámkou • hovor. expr. zhadzujúci: ocitol sa v nedôstojnom, zhadzujúcom postavení • potupný • hanebný (spôsobujúci potupu, hanbu): museli sa zmieriť s potupnou, hanebnou prehrou; získal to nedôstojným, hanebným spôsobom
potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebný • hanobný • hanlivý • hanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážky • hnusný • ohavný • odporný: hnusná, ohavná, odporná zrada • urážlivý • urážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvinenia • ponižujúci • pokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trest • nedôstojný: potupná, nedôstojná smrť • kniž. infámny
urážlivý 1. spôsobujúci urážku, obsahujúci urážku • urážajúci: urážlivý, urážajúci výrok; urážlivé, urážajúce správanie • hanlivý • hanebný • potupný: ušli sa jej všetky hanlivé, hanebné, potupné mená
porov. aj hanlivý
2. ktorý sa ľahko urazí • nedotklivý: urážlivá, nedotklivá osoba, povaha
potupný príd.
1. spôsobujúci potupu, potupujúci: p-á smrť; p. biľag (Al.); p. pohľad (Kal., Tim.);
2. zasluhujúci potupu, pohanu: p. čin;
potupnosť, -ti ž.
potupný príd 1. spôsobujúci potupu, potupujúci, hanebný; zasluhujúci potupu, pohanu: Kristus hanebnu a potupnu smrt podstupil za nas (TC 1631); bohdag by ste wy pany takowich gmen potupnich neznassely (ZA 1676); kdo trápj otca y mátku honj, potúpny gest (KB 1757); vita deformis: potupny žiwot; admissum foede: potupny skutek; contumeliosa epistola: potupny list, s potupú plny list (KS 1763); Ondreg Žid receny takgeto potupnge a neuctiwge rečy proty Platthy Ioseffowy wikrikowal (L. MIKULÁŠ 1765) 2. (o osobe) potupovaný, hanobený: Euripides nad nesstestjm druheho čloweka nikdy se neradowal a potupnemu se neposmjwal (SP 1696); Lazar predtim potupny byl prede wssemi (COB 17. st); -e prísl k 1: Čechowe se roztrhli a rozdelili, gedni o druhjch potupne mluwjce (SC 17. st); wšichni budou zahanbeni, potupne znjženj (MaK 1749); satyricus: potupňe, háňliwe pisany werss (KS 1763); German pak z biskupství potupne zbavený, na faru myjavskú znovu osadený (ASL 18. st); -osť ž potupa, hanba: protož tam sem nemel žádnej poctivosti, musel sem preč hýbat s velkú potupností (ASL 18. st)