potupa -y -túp ž. pohana, hana, urážka: zažiť p-u, zmyť p-u, vystaviť niekoho p-e
potupa -py potúp ž.
hana pohŕdavé, znevažujúce vyjadrovanie sa o niekom; uvalenie hanby na niekoho • pohana • potupa: vystaviť niekoho hane, pohane; zmyť hanu, potupu • urážka (ublíženie na cti výrokom al. činom): surová urážka • kniž. poškvrna: zbaviť sa poškvrny • kniž. infámia (najmä na cti)
hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno
2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu
3. p. ohanbie
potupa p. hana, urážka, hanba 1
urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnosti • hana: váľať na niekoho hanu • pohana: zbaviť sa pohany • poškvrna: zmyť poškvrnu • potupa: vystaviť niekoho potupe • poníženie: znášať poníženie • zastar. uníženie (Vajanský) • zastar. útržka (Vansová)
potupa, -y, -túp ž. potupenie, pohanenie; zneuctenie: zažiť (prežiť) p-u, uvaliť p-u na niekoho, byť niekomu na p-u; vystaviť sa p-e; (Láska) vzblčí a zostáva sklamanie, hanba a potupa. (Kuk.)
● vyjsť na p-u, padnúť do p-y byť potupený; urobiť niečo na p-u sveta, na svetskú p-u ľuďom na posmech; expr. Hanba a potupa! zvolanie pri veľkom rozhorčení
potupa ž. csl pohanenie, urážka, hanba: Veľká potupa pre mňej, šetke chudobňéše male čak frajeri in prišľi, aľe najboháčé z ďeďine ňič (Málinec LUČ); Hamba a potupa na nás! (Lukáčovce HLO); Potupu mi robice, vi me do ňeśčesca ciskace (Záhradné PRE)
potupa ž potupenie, pohanenie, zneuctenie: kde sa sam nenadass, chwalu, potupu mass mezy lidmy po sobe (BV 1652); w welikeg gsem potupe w tomto marnem swete (KK 1709); (siroty) na potupu pred ludmj chodja otrhane (JASENICA 1710); vide, ne dedecori sis majoribus: deg pozor, abys twogjm predkum na posměch, na potupu, na hanbu nebyl (WU 1750); nektery w pominulu sobotu od p. richtara trunek bez poradku roznassaly, co k potupe a hanbe služj (PONIKY 1793) F. upadnúť do p-y byť potupený: božská pomstwa do potupy a hanby vpadnúť dopustj (RW 1702); priniesť, položiť do p-y koho, vziať v p-u koho, vylievať p-u na koho potupiť, potupovať niekoho: infamis facere: do potupj prinésti (KS 1763); dnes kdybys mne položil gako y Joba swateho do choroby, potupy, chudoby wsseho zlého (MaK 1749); mesta shinuli, že legatuw božich w potupu wzali (SP 1696); (Boh) wyléwá potupu na knjžata, tych, ktery potlačeny bywali, pozdwihuge (KB 1757); vytiahnuť z p-y koho zachrániť niekoho pred potupením: demere ignominiam alicui: s potupi ňekoho wytahnúti (KS 1763)