potrestať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. postihnúť trestom: p. niekoho za podvod, za krádež; otec p-l syna za neposlušnosť
potrestať -stá/-sce -stajú/-scú -staj/-sci! -stal -stajúc -staný -stanie dok.
pokutovať uložiť peňažitý (zried. aj iný) trest • potrestať (finančne): pokutovať, potrestať vodiča za dopravný priestupok • kniž. strestať (uložiť trest): strestali ho tak, že musel škodu napraviť • admin. penalizovať (pokutovať za nedodržanie zmluvy)
pomstiť sa 1. vykonať pomstu ako odvetu za skutočnú al. domnelú krivdu • vypomstiť sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveru • vyvŕšiť sa • vyliať si zlosť: vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť na nevinných
2. spôsobiť neželateľné následky (o veciach, činoch) • vypomstiť sa: omyly sa nám (vy)pomstia • potrestať • vytrestať (postihnúť trestom): nespravodlivé rozhodnutie nás potrestalo, vytrestalo
potrestať uložiť trest niekomu, postihnúť trestom niekoho • kniž. strestať: prísne potrestať, strestať výtržníkov • vytrestať (dôsledne, zaslúžene): vytrestali ho vylúčením z kolektívu • pokutovať (potrestať peňažitou pokutou): pokutovať dopravné priestupky • pokarhať • skarhať • expr. skárať (previnenie potrestať prísnym napomenutím): pokarhať žiaka za neskorý príchod do školy • admin. penalizovať (nedok.) (trestať peňažitou pokutou za nedodržanie zmluvy)
potrestať, -tá/-ce, -tajú/-cú, rozk. -tá/-ci dok. (koho, čo) uložiť trest niekomu; vykonať trest na niekom: prísne, kruto p. niekoho za niečo; p. niekoho bitkou; Teraz sa už nebojím. I čo potrescete, trest bude sladký. (Kuk.) Ja potrestaná stvora, ešte i vlastné dieťa je proti mne (Tim.) postihnutá trápením, nešťastná; práv. p. zločin podľa zákona
trestať, -ce/-tá, -cú/-tajú, -tajúci, rozk. -sci/-taj nedok.
1. (koho, čo) stíhať trestom, ukladať niekomu trest za niečo, uplatňovať trest na niekom: t. človeka, t. žiaka, t. dieťa; t. neposlušnosť; t. hriechy; Hvízdanie, spievanie, nadávanie — sa tresce. (Fr. Kráľ) Čím kto hreší, tým trestaný býva. (prísl.); šport. t. hráča vylúčením z hry; t. priestupok voľným kopom (hodom ap.);
práv. spôsobovať odsúdenému ujmu orgánmi na to oprávnenými: t. niekoho väzením, t. niekoho smrťou; byť raz, dvakrát trestaný;
2. (čo, koho) vykonávať pomstu, pomstiť sa, zlom sa odplácať: Takúto vrtkavosť trescú tým, že vytvoria patričného zo svojho kruhu. (Kuk.) Nemôže si zlosť vyliať na inom, tresce kone (Heč.) bije, mláti ich.
● zastar. Pánboh (boh) ma (ťa, ho atď.) tresce (podľa náboženských predstáv) stíha ma (ťa, ho) zaslúžený trest; trestajúca ruka činiteľ vykonávajúci trest;
opak. trestávať, -a, -ajú;
dok. potrestať, strestať
potrestať dok. (potreskať) csl vykonať trest na niekom, postihnúť trestom: Jedna žena ukradla maslo z veďierka, tag hu potrestaľi (Dol. Kubín); Pán učiťeľ ťe mal potrestať (Čierna Lehota ROŽ); Koho panbu sce potrestat, potresce ho na rozume (Bošáca TRČ); On bul vecka potrestani, šidzemsto korun mušel zaplacic (Brezina TRB); potreskaď roďinu (Bobrovec LM)
potrestať dk koho, čo (s) čím uložiť trest niekomu; vykonať trest na niekom: ponewadž mne Pan Buch potrestal a mne mug rozum odgal, ten skutek nerozumny sem spáchal (B. ŠTIAVNICA 1600); (učeň) ma se potrestat w poctiwem cechu ferulu anebo prutem (CA 1675); perstringere alicujus voluntatem asperiotibus verbis: ňečy predsewzeti s twrdyma slowama potrestati (KS 1763) pokárať; nebylo to dosti memu panu, ale dal ma k sebe zavolat a tak mne ukrutne potrestal, že dva palice na mne polamal (PODHORANY 1786); otec gemu domluwal, že tak sa opjga a chtel ho potrestat, on ale se gemu sprotivil a otca strčil (PONIKY 1796) F. (v kliatbach): bodag ho Buh potrestal, krwožížniwca, o zdrawga ma priniesol (V. ČEPČÍN 1757); p. na hrdle, na živote, so smrťou (koho) vykonať popravu, popraviť niekoho: timto gistim prawom na hrdle boly potrestany (ČASTKOVCE 1645); pět spoluwinných král na žiwotě potrestal (SH 1786); dare supplicium: ze smrtu potrestati (KS 1763) -ávať frekv: culpito: potrestáwám, žalugem, haňám (KS 1763)