potrava -y -ráv ž. látky, kt. prijímajú organizmy na svoju výživu: mäsitá, zeleninová p., prijímať, spracúvať p-u;
pren. duševná p.;
potravový príd.: p. reťazec
potrava -vy ž.
jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)
2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste
potrava p. jedlo 1
potrava, -y, -ráv ž. látky, ktoré prijímajú živé organizmy pre svoju výživu; pokrm, jedlo; krmivo: mäsitá, rastlinná p.; prirodzená, umelá p.; výživná p.; prijímať p-u; spracúvať p-u (o žalúdku) tráviť; pren. duševná p. kultúrne hodnoty určené pre človeka (najmä literatúra, hudba, divadlo, film ap.); pren. hovor. p. pre delá (kanóny) o vojakoch (najmä frontových);
potravný príd.: p-é články potraviny
potrava ž. (potrova) csl látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu, jedlo: Dala mu potravu na dva dni (Laskomerské BB); Nezabudni na potrovu, abis tam neból hladní (Brezová p. Brad. MYJ); Co potravi mieli, šecku ju pojedli (Jablonové MAL); Teho roku budze veľo potravi, bo padze často diśč (Spiš. Štvrtok LVO); Ňeznam tam ś čeho to jej tam zapeklo, či s potravi, či ś čeho (Nemešany LVO)
potrova p. potrava
potrava ž 1. pokrm, jedlo, krmivo: (páni) y gine potreby s potrawou wečzernou sebou wzaly (ZVOLEN 1651); ostatne potrawy z nožem aneb z widličkamy se beru (KoB 1666); coena terrestris, sine sanqvine: postny potrawa; biarchus: profantmystr, mystr potrawi (KS 1763); messo pak na pocéstnu potrawu sem zachowal (VP 1764); z jednej takovej rale nevychova gazda ani štvoro statku, jak nekupi na tu ralu urbarsku čtyri vozy potravy (VAVREČKA 1775 LP); x. pren (duša) by chtela ustawične z nebéskú potrawu se krmyti (BlR 18. st) slovom božím; červikuw potrawo, ó, marni popele, prečo sa tak wipinaš smele? (Pie 18. st) biedny, úbohý človek 2. potraviny: šafar kuchynske potrawy od prodawacže potraw skupene ze spižerne winašj (KoB 1666); -ný príd: edulis: gjdélny, potrawny; naves annotinae: potrawné hagowi; promtuarium: pokrmná, potrawná komora; horrea: potrawné domj, obilnice (KS 1763)