Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

potomok -mka mn. -ovia m. kto z niekoho pochádza v priamej línii, napr. dieťa, vnuk: posledný p. starého rodu; otec sa tešil, že má p-a

potomok -mka pl. N -mkovia m.

potomok, -mka, mn. č. -mci m.

1. kto z niekoho priamo al. nepriamo pochádza, napr. syn, vnuk: najmladší p. rodiny; Vôbec sa netešil, že má syna, že má potomka. (Fr. Kráľ); mužský p.

2. člen neskoršej generácie: posledný p. rodu; priami potomci; p-mci starých Rimanov; Celú tú krošňu podarujem do múzea, aby naši potomci videli, ako ťažko žili ich otcovia. (Tomašč.); potomok patriarchu Abraháma (Vám.)

potomok m. strsl, zsl pochádzajúci z niekoho v priamej línii, napr. dieťa, vnuk: On mau̯ potomkou a oňi tu hospodárili dlhie roki (Leštiny DK); Velké bohactvo zaňechal svojjín potonkom (Bošáca TRČ); No tak to znamená, že uš po mojom mužovi potomeg neňí (Svätoplukovo NIT)

potomok m
1. príbuzný nasledujúci v priamej línii, napr. dieťa, vnuk atď: synu mily, statek tobie porucžugi tak, aby gim wladal a hospodarzem byl y manželka twa, dietky y potomci twogi (ŽK 1517); pakliže by predgmenowany Macko skrze častnu smrt se s timto swetem rozlučil bez potomkow, tehdy wssecko wodluje swemu bratrankowj Jancžowy (P. ĽUPČA 1599); jaks posluchal starssich rodiczuv twich wlasnich, tak tebe tez potomcy budu posluchatj (BV 1652); gednu czelu cžtwrt magi potomcy pokrwny užiwaty (OČOVÁ 1676); práwni potomci nepozustali mimo Alžbeti samé, která za neprawnu wyhlassena byla (ŽS 1764)
2. člen neskoršej generácie: (Adam a Eva) sau odsauzenj k bydě a k smrti ze wssemj swymj potomky a sau wyhnáni z rage (OP 1685); lid ten izrahelski gakasi ffigura aneb obraz bil wssech synuw a potomkuw Adamowich (SQ 1781); žáden lid (sa) za potomkuw tehož Cháma uznávaťi ňechce (BR 1785); -kyňa ž k 1: obiwatel bojnansky po swogeg manželky gakošto predmenowaneho Galika potomkinye držy (OBSOLOVCE 1782)