Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

potlačiť dok.

1. tlakom pohnúť z miesta, posunúť, potisnúť: p. stoličku do kúta, p. vozík

2. stlačiť, zatlačiť, potisnúť: p. gombík na výťahu

3. premôcť (význ. 3): p. úsmev, slzy, strach, bolesť

4. silou zabrániť, aby sa dosiahol cieľ, zlikvidovať: p. vzburu, revolúciu

5. vytlačiť písmo, vzory ap.: p. látku vzorom, p-ený hodváb;

nedok. potláčať -a, potlačovať

1. k 1 – 5

2. utláčať (význ. 2): p. národy

// potlačiť sa posunúť sa (význ. 3): p-te sa trocha!

potlačiť -čí -čia potlač! -čil -čiac -čený -čenie dok.

potlačiť sa -čí sa -čia sa potlač sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

potláčať¹, -a, -ajú i potlačovať¹, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, zried. i koho) znemožňovať, aby sa niečo prejavilo, uskutočnilo, pôsobiť, aby niečo nebolo, premáhať (najmä o citových prejavoch a telesných pocitoch): p. city, mrzutosť, zlosť, hnev, smiech, bolesť; Potláčal a tajil túto svoju vlastnosť. (Gráf); potláčať vlastnú individualitu v svojej tvorbe (Chrob.); Potlačoval v sebe odporný cit. (Vaj.) Zavše musel potlačovať seba samého. (Al.)

2. (koho, čo) prenasledovať, utláčať: p. národy; Osočovali a potláčali svojich nevlastných bratov. (Čaj.) Mňa potlačovala (veľkomožná) za dvadsaťštyri roky spolužitia. (Tim.);

dok. k 1 potlačiť¹

potláčať², -a, -ajú i potlačovať², -uje, -ujú nedok. odb. (čo) pokrývať tlačou, tlačiť na niečo písmo, vzory ap.: p. látku, tkaninu vzorom;

dok. potlačiť²

potlačiť¹, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) tlakom pohnúť z miesta, posunúť: p. vozík, skriňu; p. niekoho dopredu;

2. (čo) stlačiť, stisnúť: p. gombík (napr. vo výťahu); (Tanečnici) potlačil mäkkou dlaňou plece. (Tim.)

3. (čo) znemožniť, aby sa niečo prejavilo, uskutočnilo, zapôsobiť, aby niečo nebolo, premôcť (najmä o citových prejavoch a telesných pocitoch): p. úsmev, smiech, radosť, pohnutie, vzdych, plač, hnev, strach, bolesť, ospalosť, zívanie; Prejav nespokojnosti už v zárodku potlačil. (Zúb.)

4. (čo, koho) premôcť, zdolať, zlikvidovať: p. odpor; (krvavo) p. vzburu, revolúciu, povstanie; aby snadnejšie Bozkovcov potlačili (Kal.);

5. zried. (čo) natlačiť, vtlačiť: sud, do ktorého sa má kapusta potlačiť (Vans.);

nedok. k 3 potlačiť¹ i potlačovať¹

potlačiť², -í, -ia dok. (čo) pokryť tlačou, vytlačiť na niečo písmo, vzory ap.: list do polovice potlačený heslami (Pláv.); odb. p. látku vzorom; potlačený taft, hodváb; pren. „Slovesnosť“ napokon klesla na púhy potlačený papier (Vlč.) na bezobsažnú tlač, literatúru;

nedok. potláčať² i potlačovať²

tlačiť, -í, -ia, tlačený nedok.

1. (koho, čo, na čo, na koho i bezpredm.) pôsobiť vyvíjaním tlaku, vykonávať fyzický tlak, tisnúť: Zúfa, tlačiac ruku na čelo. (Kuk.) Oboma rukami mu tlačí na krk. (Min.) Miesto brzdy na plyn tlačí. (Šteinh.) Nuž ty laganisko, budeš nám ty žito tlačiť? (Kuk.) váľať; t. pri pôrode; pren. Kto nás bude tlačiť, dobre ho naperme (J. Kráľ) utláčať; expr. Z našich šiestich učbárov už len jeden tlačí zem (Lask.) žije. Vždy ma len haníte a tlačíte do zeme (Tim.) ubíjate; kniž. Tlačí mu plecia štyridsaťpäť služobných rokov (Jes.) slúži už ...; niečo mu dušu, srdce, hruď tlačí niečo ho trápi, sužuje; hovor.: mora ho tlačí má pocit úzkosti, niečo ho tiesni, trápi; niečo mu jazyk tlačí rád by niečo povedal;

2. (čo, koho) tlakom posunovať, tisnúť: t. vozík; t. kameň; t. niečo, niekoho pred sebou; pren.: t. súpera (v hre); t. nepriateľa (vo vojne); Oni tlačia im [deťom] do nevinných úst studené, cudzie slová (Vaj.) nútia ich hovoriť cudzou rečou; pren. Začal vtedy Števa cieľavedome tlačiť o múr (Karv.) dostávať do ťažkej situácie.

3. (čo) lisovať: t. mušt (Hviezd.); t. olej zo semien; Budú myslieť, že sme ho [vínko] tlačili za Bradovskou bránou. (Kuk.)

4. (koho, čo) tlakom, váhou pôsobiť telesnú bolesť, omínať: Tlači ma v topánke. (Šolt.) Chrbát ho bolí, na žalúdku tlačí. (Taj.) Rovnošata ich ešte tlačila a omínala. (Sev.) Hnev mu tlačil hrdlo kŕčovite. (Kuk.)

● Každý vie, kde ho topánka (čižma, krpec) tlači (prísl.) každý najlepšie sám pozná svoje nedostatky, trápenia, problémy.

5. (koho) pôsobiť niekomu tieseň, starosti, ťažkosti; trápiť, súžiť; skľučovať: Biedy všelijaké tlačia ich ustavične. (Tim.) I neporiadok v izbe ju tlači. (Kuk.) Tlačil ich pocit vlastnej chudoby. (Jégé) Povedz všetko, čo ťa tlači. (Karv.)

6. hovor. (koho, čo, na koho, na čo) dôrazne sa na niekoho obracať, naliehať, usilovať sa o niečo: Exekútor na rozkaz banky bol nariadil, aby tlačil a prinútil direktora i jeho ženu usporiadať si túto trápnu dlžobu. (Jes.) Ale musíme to predsa skúsiť, — tlači Julo otca. (Gráf)

7. (čo i bezpredm.) mechanicky prenášať znaky písma al. rozličných obrazov na papier, plátno ap., zhotovovať tlačou: t. knihu, t. bankovky, t. noviny, časopisy; Vedel i pätorakým perom písať, i ako keby tlačil. (Taj.)

8. (čo) uverejňovať, vydávať tlačou: Písal slovenské verše, ktoré sa málo delili od tých, ako sa obyčajne tlačia. (Záb.)

9. (čo) nanášať na tkaninu farebné vzory;

opak. tlačievať, -a, -ajú;

dok. k 7, 8, 9 vytlačiť, k 9 i potlačiť

|| tlačiť sa

1. tlakom, násilím sa niekam dostávať, niekam prenikať, vynucovať si priestor, tisnúť sa; hrnúť sa: [Nemci] sa tlačili od Ružomberka na Turiec. (Ondr.) Videla som náš autobus, do ktorého sa tlačili ľudia. (Zát.) Horúčava tlačí sa medzi múry mesta. (Al.); slzy sa mu tlačia do očí je mu do plaču, chce sa mu plakať; pren.: Ošiaľ sa tlači do hlavy. (Pláv.) Neúspechy sa tlačili do cesty. (Al.); kniž. t. sa do popredia snažiť sa získať vedúce postavenie;

2. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tisnúť sa: Videl celé rodiny tlačiť sa v páchnúcich dierach. (Urb.) Na úzkom nástupišti sa tlačil kŕdlik ľudí. (Hor.) Tlačíme sa v dvoch malých prehnitých kabínach. (Al.)

3. (ku komu, k čomu, okolo koho. čoho) pritískať sa, tisnúť sa, pritláčať sa; túliť sa: Judka vždy znova tlačila sa k nešťastnému brvnu. (Vaj.) Štefan sa tlačí k dievčatku. (Heč.);

opak. tlačievať sa;

dok. k 3 pritlačiť sa

potlačiť dok.
1. tlakom pohnúť z miesta, posunúť: Mislím si, hentam hore ma už ňigdo nepotlačí, jako tam vindzem? (Rajec. Lesná ŽIL); Vravím, potlačeľi bi sce ma trochu (na motorke), skapalo mi to (Domaniža PB)
2. jzsl tlakom rozmliaždiť, podláviť, obyč. pri ďalšom spracovaní (hrozno, zemiaky ap.): A takí tĺčik tam ból, takie tri roški to malo - ten druzgáč, uš to (hrozno) porát tak potlačili, pomágali (Brestovany TRN); Krumple sa uvarili, potlačili a zasipali z múku (Častá MOD)
3. natlačiť, vtlačiť: Nože potlač tú trávu do košíka, ňäh ňevisí (Krivá DK); Kapustu bolo treba dobre potlačidz do suda, to sa aj sám postavel a z nohami dlável (Rajec ŽIL)
L. potlačiť kopu (Dol. Lehota DK) - tvarovať väčšiu kopu sena okolo ostrvy
4. stlačiť, stisnúť: Šťep sa opsipe melnou zemou, trocha sa potlačí, to sa poton zarovná (Čajkov LVI)

potláčať, potlačovať p. potlačiť

potlačiť dk
1. čo stlačiť, stisnúť niečo: opprimo: potlačiti (AP 1769); skrz teto twrde nadoby snadno se wnúter potlačy bočny rebra (ŠD 1784); kapsička wrchna když sa ussko potlačy, odskakuge (Kur 18. st)
2. čo čím pošliapať, udupať niečo: y to se nam oswedczowal na tychzie Hornyan, zie mu rezi, lednyky pokazyly a potlaczyly (TRENČÍN 1584); seno od slunce biwa wipalene, od lidi potlačene (MS 1758); inculcare solum: potlačiti zem (KS 1763); merkug, abi sy parutky dinnowe nohami ňepotlačil (PR 18. st);
x. pren toto boske prykazany wy ste docela zawrhly a nohamy potlačily (AgS 1708) ponížili
F. p. ako blato koho úplne premôcť: potrel smi jich (nepriateľov) jako prach v povetri, potlatsél jak blato na ulyitzi (DŽ 1752)
3. čo (o citových prejavoch a telesných pocitoch) znemožniť, aby sa plne niečo prejavilo: nadhernosti a wisokomislnosti swetske zapowrhnite a potlacte (MS 1758); sepelire dolores: bolesti potlačiti; pungare amori: lásku w sebe potlačiti (KS 1763)
4. koho, čo ponížiť, pokoriť niekoho niečo: chudoba znižuje cnost, nepovyšuje, dávno je potlačená (ASL 1652); mládenci jsou v hrůze obklíčeni, panny tvé žalostné, starci potlačeni (ASL 1763)
5. koho, čo zdolať, premôcť, zlikvidovať, utlačiť niekoho, niečo: Gežjss potlačjl neprately, hada prechytreho (KK 1709); ti se často razi sponosugess, že te wsseci prenasledugu, že te potlacit usilugu (MS 1758); kralowe se winasnažugj potlačiťi poddaneho, aby bezpečnegj panowaťi mohli (PT 1796); Pane, moc ďábelskú sy potlačil (BlR 18. st); potláčať, potlačovať ndk k 1: comprimo: potláčam, stláčám, stjskám (KS 1763); kosi zajatz otavu, liska pohrabuje, komar kopi naklada, muska potlacsuje (CPM 1768); masarj ag ssenkarj bez neho (tabaku) gsu gak prassiwj, kdiž nema tabaku w rossku, potlacžuge prstem wassku (SNS 1786); k 2: (kôň) geho (jazdca) zwrha a potlačuge, pošlapa aneb kopnutim uderi (KoA 17. st); conculco: posslapáwám, potláčám; affigo: potláčám, o zem bigem (KS 1763); domnjwag se, že sy gako zapowržene sukénko, které káždy slobodne posslapáwati a potlačowati može (BlR 18. st);
x. pren každy člowek tolkokrate smrtedlne hressy, tolkokrate Sina božiho gako negopowrženegssiho čerwička swogimi nohami potlačuge (MS 1758) ponižuje; k 3: zanedbale swědomy y čistotu tratj, y wjru wjwira, y milosrdenstwj zahana, y tichost potlačuge (SK 1697); (múdrosť nebeská) wssecky wěcý zemské potlačuge (KO 1782); nadármo do duchownyho žiwota pospjcháss, kdiž obžérstwa ponúkanj nikdy nepotlačugess; nepekňe hlas newyzdwjhag, any smjch tak nepotláčag, aby sa sotwá wyrozumeti mohel (BlR 18. st); k 4: gak se domniwate, či tesskych muk nebude winnen ten, ktery bi Sina božiho potlačowal a potupu bi činil? (MS 1758); humilio: ponjžugem, potláčám (KS 1763); twjch stale milug, pochlebnjkuw potlačug (PT 1796); k 5: Kain w tom bydnem udoli potlačuge Abele (KK 1709); běda wám, kteriž ustanowugete práwa, neprawá a potlačugete w sudu chudé (VP 1764); (biskup Ambróz) wždycky arriánúw potláčal (WP 1768); zeme nam do arendy date skrze naši sprostnost a spolusousedu našich zavist, vždycky chudobnejšich potlačovat se usilujicich, do dikacie prišly (PODLUŽANY 1797 LP); potlačievať frekv k 2: kuon nekdi zdywyewa a sediča zmetawa a potlačiewa (KoB 1666); potláčať sa ndk
1. tlačiť, stláčať sa: opprimor: potláčám sa (KS 1763)
2. trápiť sa, sužovať sa: gesly z zarmútkem sa potláčass, preto sa nedomnjwag, že sy od Boha opússťeny (BlR 18. st)