potláčať1, -a, -ajú i potlačovať1, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, zried. i koho) znemožňovať, aby sa niečo prejavilo, uskutočnilo, pôsobiť, aby niečo nebolo, premáhať (najmä o citových prejavoch a telesných pocitoch): p. city, mrzutosť, zlosť, hnev, smiech, bolesť; Potláčal a tajil túto svoju vlastnosť. (Gráf); potláčať vlastnú individualitu v svojej tvorbe (Chrob.); Potlačoval v sebe odporný cit. (Vaj.) Zavše musel potlačovať seba samého. (Al.)
2. (koho, čo) prenasledovať, utláčať: p. národy; Osočovali a potláčali svojich nevlastných bratov. (Čaj.) Mňa potlačovala (veľkomožná) za dvadsaťštyri roky spolužitia. (Tim.);
dok. k 1 potlačiť1
potláčať2, -a, -ajú i potlačovať2, -uje, -ujú nedok. odb. (čo) pokrývať tlačou, tlačiť na niečo písmo, vzory ap.: p. látku, tkaninu vzorom;
dok. potlačiť2
potlačiť1, -í, -ia dok.
1. (čo, koho) tlakom pohnúť z miesta, posunúť: p. vozík, skriňu; p. niekoho dopredu;
2. (čo) stlačiť, stisnúť: p. gombík (napr. vo výťahu); (Tanečnici) potlačil mäkkou dlaňou plece. (Tim.)
3. (čo) znemožniť, aby sa niečo prejavilo, uskutočnilo, zapôsobiť, aby niečo nebolo, premôcť (najmä o citových prejavoch a telesných pocitoch): p. úsmev, smiech, radosť, pohnutie, vzdych, plač, hnev, strach, bolesť, ospalosť, zívanie; Prejav nespokojnosti už v zárodku potlačil. (Zúb.)
4. (čo, koho) premôcť, zdolať, zlikvidovať: p. odpor; (krvavo) p. vzburu, revolúciu, povstanie; aby snadnejšie Bozkovcov potlačili (Kal.);
5. zried. (čo) natlačiť, vtlačiť: sud, do ktorého sa má kapusta potlačiť (Vans.);
nedok. k 3 potlačiť1 i potlačovať1
potlačiť2, -í, -ia dok. (čo) pokryť tlačou, vytlačiť na niečo písmo, vzory ap.: list do polovice potlačený heslami (Pláv.); odb. p. látku vzorom; potlačený taft, hodváb; pren. „Slovesnosť“ napokon klesla na púhy potlačený papier (Vlč.) na bezobsažnú tlač, literatúru;
nedok. potláčať2 i potlačovať2
tlačiť, -í, -ia, tlačený nedok.
1. (koho, čo, na čo, na koho i bezpredm.) pôsobiť vyvíjaním tlaku, vykonávať fyzický tlak, tisnúť: Zúfa, tlačiac ruku na čelo. (Kuk.) Oboma rukami mu tlačí na krk. (Min.) Miesto brzdy na plyn tlačí. (Šteinh.) Nuž ty laganisko, budeš nám ty žito tlačiť? (Kuk.) váľať; t. pri pôrode; pren. Kto nás bude tlačiť, dobre ho naperme (J. Kráľ) utláčať; expr. Z našich šiestich učbárov už len jeden tlačí zem (Lask.) žije. Vždy ma len haníte a tlačíte do zeme (Tim.) ubíjate; kniž. Tlačí mu plecia štyridsaťpäť služobných rokov (Jes.) slúži už ...; niečo mu dušu, srdce, hruď tlačí niečo ho trápi, sužuje; hovor.: mora ho tlačí má pocit úzkosti, niečo ho tiesni, trápi; niečo mu jazyk tlačí rád by niečo povedal;
2. (čo, koho) tlakom posunovať, tisnúť: t. vozík; t. kameň; t. niečo, niekoho pred sebou; pren.: t. súpera (v hre); t. nepriateľa (vo vojne); Oni tlačia im [deťom] do nevinných úst studené, cudzie slová (Vaj.) nútia ich hovoriť cudzou rečou; pren. Začal vtedy Števa cieľavedome tlačiť o múr (Karv.) dostávať do ťažkej situácie.
3. (čo) lisovať: t. mušt (Hviezd.); t. olej zo semien; Budú myslieť, že sme ho [vínko] tlačili za Bradovskou bránou. (Kuk.)
4. (koho, čo) tlakom, váhou pôsobiť telesnú bolesť, omínať: Tlači ma v topánke. (Šolt.) Chrbát ho bolí, na žalúdku tlačí. (Taj.) Rovnošata ich ešte tlačila a omínala. (Sev.) Hnev mu tlačil hrdlo kŕčovite. (Kuk.)
● Každý vie, kde ho topánka (čižma, krpec) tlači (prísl.) každý najlepšie sám pozná svoje nedostatky, trápenia, problémy.
5. (koho) pôsobiť niekomu tieseň, starosti, ťažkosti; trápiť, súžiť; skľučovať: Biedy všelijaké tlačia ich ustavične. (Tim.) I neporiadok v izbe ju tlači. (Kuk.) Tlačil ich pocit vlastnej chudoby. (Jégé) Povedz všetko, čo ťa tlači. (Karv.)
6. hovor. (koho, čo, na koho, na čo) dôrazne sa na niekoho obracať, naliehať, usilovať sa o niečo: Exekútor na rozkaz banky bol nariadil, aby tlačil a prinútil direktora i jeho ženu usporiadať si túto trápnu dlžobu. (Jes.) Ale musíme to predsa skúsiť, — tlači Julo otca. (Gráf)
7. (čo i bezpredm.) mechanicky prenášať znaky písma al. rozličných obrazov na papier, plátno ap., zhotovovať tlačou: t. knihu, t. bankovky, t. noviny, časopisy; Vedel i pätorakým perom písať, i ako keby tlačil. (Taj.)
8. (čo) uverejňovať, vydávať tlačou: Písal slovenské verše, ktoré sa málo delili od tých, ako sa obyčajne tlačia. (Záb.)
9. (čo) nanášať na tkaninu farebné vzory;
opak. tlačievať, -a, -ajú;
dok. k 7, 8, 9 vytlačiť, k 9 i potlačiť
|| tlačiť sa
1. tlakom, násilím sa niekam dostávať, niekam prenikať, vynucovať si priestor, tisnúť sa; hrnúť sa: [Nemci] sa tlačili od Ružomberka na Turiec. (Ondr.) Videla som náš autobus, do ktorého sa tlačili ľudia. (Zát.) Horúčava tlačí sa medzi múry mesta. (Al.); slzy sa mu tlačia do očí je mu do plaču, chce sa mu plakať; pren.: Ošiaľ sa tlači do hlavy. (Pláv.) Neúspechy sa tlačili do cesty. (Al.); kniž. t. sa do popredia snažiť sa získať vedúce postavenie;
2. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tisnúť sa: Videl celé rodiny tlačiť sa v páchnúcich dierach. (Urb.) Na úzkom nástupišti sa tlačil kŕdlik ľudí. (Hor.) Tlačíme sa v dvoch malých prehnitých kabínach. (Al.)
3. (ku komu, k čomu, okolo koho. čoho) pritískať sa, tisnúť sa, pritláčať sa; túliť sa: Judka vždy znova tlačila sa k nešťastnému brvnu. (Vaj.) Štefan sa tlačí k dievčatku. (Heč.);
opak. tlačievať sa;
dok. k 3 pritlačiť sa