Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

potiť sa nedok.

1. vylučovať pot: p. sa pri práci, p. sa od horúčavy, od strachu, prostriedok proti p-eniu

2. vylučovať vlhkosť, vlhnúť: steny sa p-ia

// potiť expr. s veľkou námahou tvoriť: referát som p-l celý týždeň

expr. p. krv ťažko pracovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
potiť sa ‑í ‑ia nedok.; potiť (s námahou robiť)

potiť potí potia poť! potil potiac potiaci potený potenie nedok.


potiť sa -tí sa -tia sa poť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.

potiť p. tvoriť 1


potiť sa 1. vylučovať pot • expr. znojiť sa: potiť sa, znojiť sa od námahy

2. vylučovať vlhkosť • vlhnúť: od strachu sa mu potia dlane, vlhnú mu dlanepremokaťslziť (prepúšťať kvapky tekutiny): potrubie premoká, slzímokvať (byť mokrý z tekutiny vylučovanej po troche): mokvajúce steny v suterénnom byterosiť sa (pokrývať sa rosou): čelo sa mu od námahy rosímokriť sa (stávať sa mokrým, vlhkým)


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

3. p. predstavovať 1


vlhnúť stávať sa vlhkým • navĺhať: steny, múry vlhnú, navĺhajúzvlhávaťprevlhovaťprevlhúvať (naskrz): šatstvo v daždi zvlháva, prevlhuje, prevlhúvamoknúťrosiť sapotiť sa: tvár mu mokne od potu, čelo sa mu rosí, potí od námahypremokaťzried. slizieť: sudy premokajú, slizia na dnáchmokvať (o rane): jazva mu mokvá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

potiť sa, -í, -ia nedok.

1. pórmi kože vylučovať pot: p. sa od námahy, od slabosti, od strachu; ruky, dlane, nohy sa mu potia; Hlávky deťom začali sa potiť. (Tim.) Ako čo by ma z vody vytiahli, tak sa potím (Jes.) veľmi. Potil sa strachom. (Skal.);

pren. namáhať sa, ťažko, úmorne pracovať: Zaňho sa potili iní. (Fab.) Otec potil sa za pluhom, aby mu dal výchovu. (Vaj.)

žart. Bolo mu teplo, až sa mu zuby potili (Kal.) celý sa potil; p. sa krvou (Stod.) ťažko, namáhavo, úmorne pracovať;

2. vylučovať vlhkosť, vlhnúť, mokvať: múry sa potia; ligotavé, potiace sa steny (Laz.); soľ, cukor sa potili (Jes.)

|| potiť zried. (čo) vylučovať pot al. niečo na spôsob potu: Potí temer krvavý pot. (Tim.) Nech iný plače, krv potí. (Jes.)

potiť sa nedok.
1. csl vylučovať pot: Aj na Maľinej zme robiľi, poťiľi sa (Mokraď DK); Koníke kod vos staďe ťiahale, či sa poťile (V. Lom MK); Ňigdi som sa ňepoťila a čil to človeka šecko bolí, že ledva sa zohňem (Mojmírovce NIT); Ja śe bars pocu (Dl. Lúka BAR)
F. potí sa ani somár f kufru (Rochovce ROŽ), pocí sa, aš s ňeho čeče (Prosné PB) - veľmi sa potí; tag mu bolo ťeplo, aš sa mu zubi pocili (Bošáca TRČ) - bolo mu veľmi horúco
2. expr. ťažko pracovať, trápiť sa: Ech, ňebuďem sa ja̋ takto poťiť f cudzej zemi, iďem do kräju (Krivá DK); Jak chcú tolké dzeci vichovac, mosia sa poriadno pocic (Prosné PB)

potievať sa p. potiť sa


potiť sa ndk
1. vylučovať pot pórmi kože: s tegto wodi magj se gednemu čloweku 3 ližičky dati a dobre ho prikriti, aby se potil; koho se muor lapel, ten nech hned prigme 8 neb deset (piluliek), nech se dobre na ne poti (RT 17. st); tak chutne ge, že se w gedenj potj (PONIKY 1785); a ty, bezbožniku, od strachu sa nepotyss, neplačess nad twogu bezboznostiu? (WS 18. st)
F. (o Kristovi) p. sa (s) krvou, v krvi, krvavo, krvavým potom veľmi trpieť od bolesti pri zraneniach: Krystus Gežjss krwj se poťjl (RW 1702); sudare sangvine: s krwú potjti se (KS 1763); wegdj do zahratky, gak se w krwj poti (Pán) (PoP 1723-24); (Krystus) se krwawe potil (KK 1709); (Kristus) se krwawim potem potil (Le 1730);
2. (o veci) vylučovať vlhkosť, vlhnúť: každé semeno, když ze swé plewy aneb lusstiny wygde, potj se (HRK 1773); kamene stawy nestaweg, ňewischnu ti, ale se wzdi potit budu (PR 18. st)
3. (o človeku) ťažko, namáhavo, úmorne pracovať: pracowati, potitj se a stále, w dobrem žjwote zetrwawati máme až do konce (SK 1697); mi se potime, mi hlad a smat znassame, synowe pak nassy len zahalagu (MS 1758); proc my nátolko máme se potit, aby sme lásku zyskali (PT 1778); dosawád nosil sem zpráwy wassj brjme, pod gehož težkosty dosty pracowyte sem se mnohokrate potil (HI 18. st); -ievať sa [-iev-, -ív-] frekv k 1: neslihane sa potgewam otprwu (B. BYSTRICA 1714); sudare solere: potjwati se (PD 18. st); potiť čo vylučovať niečo na spôsob potu: kautkowe očy slzj potj (KoA 17. st)

poťiť sa poťiť sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu