potešiteľný príd. kt. spôsobuje potešenie: p. zjav, p-á správa, je p-é, že ...;
potešiteľne prísl.
potešiteľný -ná -né 2. st. -nejší príd.
potešiteľný p. príjemný
príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen
potešiteľný príd. ktorý spôsobuje potešenie, radosť, uspokojenie, tešiaci: p-á skutočnosť; p. zjav; Pozoruje u detí potešiteľný pokrok. (Šolt.);
potešiteľný [-teľ-, -ted(e)l-] príd kt. spôsobuje potešenie, radosť, uspokojenie, tešiaci: vaše vzáctné a mne velmi potešitedlné psaní sem již prijala (ASL 1677); za kteru velku a laskavu potešitedlnu resolucii my nehodnymi našimi prosbami ustavične podekuvani činiti budeme (UHROVEC 1776 LP); qui solari potest: poťessitelný (PD 18. st); ta gest običeg lidska, že lide welmi radi o potessitedelnych wecech slissa a pocuwagu (MK 18. st); -e prísl: gakž Kristus Pan sam potessitedlne včj (WO 1670); consolabuliter: poťessitedlně (PD 18. st)