potešenie -ia s. radosť, potecha, pôžitok: robiť niečo pre vlastné p.; s p-ím zisťujeme, že ...;
pren. expr. osoba, vec, kt. spôsobuje radosť, potechu: pre teba všetko, p. moje!
□ mať p. (z niečoho) tešiť sa
potešenie -nia -ní s.
lahoda 1. čo vzbudzuje príjemný pocit • lahodnosť • ľúbeznosť: hlavu mu zaplavila lahoda, lahodnosť, ľúbeznosť zvukov lutny
2. príjemný pocit • polahoda • lahodnosť: bola to len lahoda, polahoda, lahodnosť myslieť na blížiacu sa svadbu • pohoda: pohoda dovolenkových dní • potešenie: pociťovať potešenie z krásnej chvíle
potešenie 1. p. radosť 2. p. útecha 3. p. pôžitok
pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia
radosť príjemný duševný stav; čo spôsobuje takýto stav (op. smútok, žiaľ) • potešenie: mať radosť, potešenie z detí, z práce; dopriať niekomu potešenie z niečoho • kniž. potecha: šport je jeho potešenie, potecha • záľuba: pracovať so záľubou • zaľúbenie • úľuba: pozerať na syna so zaľúbením, s úľubou • obľuba: s obľubou sa prizerá na deti • expr. jasot (veľká radosť): privítali ju s jasotom • pôžitok (príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom): s pôžitkom plávať • optimizmus (pozitívne, radostné naladenie): trochu optimizmu do života • subšt. plezír
útecha čo utišuje bolesť, žiaľ, čo zmierňuje nešťastie a pod.: útecha v nešťastí • potešenie: vnuk mu je v chorobe potešením • kniž. potecha: jedinou potechou mu bola žena • kniž. balzam • poet. techa (Sládkovič) • pren. náplasť: náplasť na bolesť
potešenie, -ia str. radosť, potecha, útecha: Dožičila svojim deťom trochu potešenia. (Al.) Na potešenie nalial Macovi do pohára. (Taj.) Vyslovil mu svoje potešenie nad tým, že ho vyvolili. (Šolt.) Na moje potešenie zavolala ma mamička. (Tim.) Nemá väčšieho potešenia ako ďavkať. (Jes-á) Konôpka sa s potešením díval na milú paniu. (Jégé); trochu zastar. mám (to) potešenie (napr. zoznámiť sa s vami, privítať vás ap.) zdvorilostná formula;
pren. expr. osoba al. vec, ktorá pôsobí radosť, potechu; často v oslovení: „Pre teba, potešenie moje!“ a chytil Zuzku za ruku. (Taj.)
potešenie s. strsl, zsl radosť, potecha, pôžitok: Maľi ďeťi veľikánsku radosť (z orechov) a to bolo pre ňih najväčie potešeniá (Lešť MK); Na potešenie to veru neni (Val. Belá PDZ); Šag aj pro ňu rostne ňegde poťešeňí (Hlboké SEN)
potešenie [-te-, -ce-; -ie, -ia, -í] s radosť, potecha, útecha: Buoh wssemohuczy dal gym (manželom) potiesseny a požehnany (BAg 1585); pro potešení vaše i mé muožte se u nás staviti (ASL 1677); Ystocko, to ge moge setko potesenga (RADVAŇ 1714); potzesenyé bi malyi, kebi v Kriszta verilyi (HPS 1752); prelec, vtáčku, prelec, cez to číre pole, pozdravuj ode mne potešenia moje (AD 18. st)