potešený -ná -né príd.
naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný) • natešený • naradostený • naradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechom • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný • rozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkov • zried.: uradostený • uradovaný: uradostené, uradované srdce • rozveselený • expr.: roztešený • potešený • vytešený • vyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvár • veselý • šťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očami • radostný • rozjasnený • kniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný) • uveličený • blažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevom • polichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly)
potešený p. naradovaný
veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé oči • natešený • naradovaný • naradostený • naradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostené • šťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očami • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákov • uradostený • uradostnený • uradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiech • rozveselený • potešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešený • radostný (op. nešťastný): radostný výraz tváre • uveličený • blažený: návratom syna bola uveličená, blažená • rozjarený • bujarý • rozihraný • rozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiech • expr. zried. rozpachtený • hovor. rozgurážený: rozgurážené publikum • rozjasnený • rozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské oči • rozjasaný: rozjasaný pohľad • jasný: jasná tvár • živý: živá zábava • usmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človek • usmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťa • vysmiaty • expr.: rozchichotaný • vychichotaný: vysmiate, vychichotané dievča • úsmevný: úsmevná tvár • bodrý: bodrá nálada • expr. preveselý (veľmi veselý)
p. aj naradovaný
2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávaním • vtipný • žartovný: vtipná, žartovná poznámka • humorný • humoristický • komický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbeh • smiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historka • úsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhoda • expr. podarený: je to podarená figúra • huncútsky: huncútsky chlapec • hovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčiny • subšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlap • pestrý • hýrivý (o farbe)
p. aj vtipný 2
potešený príd.
1. ktorý sa teší niečomu, naradovaný: rozpráva potešená Marta (Tim.), spýtala sa, zdvihnúc potešený zrak k nemu (Tim.);
2. zried. utešený, milý: môj synček, drahý, potešený (J. Kráľ)
potešený príd 1. (o človeku) kt. sa teší niečomu, naradovaný: (žena) do chrámu Pane prychaziss, aby si bila z Pisma swateho potessena (AgS 1708); čim wice zleho trpetj se gim (národom pohanským) prihodilo, tim radostniegssj a potiessenegssj bilj (KT 1753); (žena) djte splodila a tim potessena byla (VP 1764) 2. (o veci, diele) utešený, milý, radostný: od Pána Boha wssech dobrych a potěssenych wěcy dle czloweka werně žadam ((TRENČÍN) 1654); o, gak krasne gsau na horach nohy toho, gessto potessene wecy zwestuge (SP 1696); (Bernard Kolnági) rozličné a potěssené pjsně wanočne spjwal (SlK 1766-80); -e prísl k 1: aposstol o osprawedlneny čloweka wyru w Krista potessene wyprawuge (Le 1730); k 2: perjucunde: weselo, wélmy poťesseňe, libežňe (KS 1763); -osť ž čo spôsobuje radosť, radovánka: služebnica kdiž odrazj držadla bogazliwosti a stydliwosti, dawá se naramite na zewnjtrné potessenósti (BlR 18. st)