Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

potľapkať dok. viac ráz tľapnúť: p. niekoho po pleci, p. sa po bruchu;

nedok. potľapkávať -a

potľapkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie, potliapkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok.

potľapkať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kanie sa, potliapkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok.

potľapkať, -á, -ajú, zried. i potliapkať, -a, -ajú dok. (koho, čo; koho, čo po čom) dlaňou zľahka, niekoľkokrát ťapnúť, plesnúť, poplieskať: p. dieťa po líčku; p. koňa po krku; p. niekoho po pleci obyč. na znak spokojnosti, priateľstva ap.: „Chlap si, Jožo!“ potľapkal ma otec. (Kuk.) Potľapkal si dlaňami po kolenách. (Tomašč.) Voľakto potľapkal Maťovi po pleciach. (Jil.) Potliapkal chlapca po pleci. (Rys.)

|| potľapkať sa, zried. i potliapkať sa dlaňou sa zľahka niekoľkokrát ťapnúť, plesnúť, poplieskať: p. sa po bruchu

● p. sa po vrecku darovať peniaze, byť štedrý: Od vás sme očakávali, že sa pochlapíte a potľapkáte po vrecku. (Jes.)

tľapkať, -á, -ajú, zried. i tliapkať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo, po čom) dlaňou zľahka udierať po niečom na znak spokojnosti, radosti, sympatie ap., poklepkávať: t. niekoho po pleci, po líci; (Mládenec) tľapká koňom chrbty s pôžitkom. (Tim.) Od radosti si bude tľapkať po stehnách. (Zúb.) Chlapci tliapkali si po pleciach. (Rys.)

2. plochami dlaní tĺcť o seba na znak radosti, pochvaly, uspokojenia, tlieskať: Dievčatko tľapkalo si ručičkami. (Taj.) V MCHAT obecenstvo medzi dejstvami skoro netľapká, ale zato počúva bez dychu. (Jes-á) Panie sa smejú, tľapkajú. (Al.); decko tliapka (Jes.);

3. expr. ísť (obyč. bosými nohami), kráčať drobným krokom, spôsobujúcim plieskavý zvuk: [Bosí chlapci] po kamennej dlažbe tľapkali podošvami. (Ondr.) Koberec tlmil tľapkanie bosých nôh. (Jaš.)

4. (čo) dlaňou zľahka po niečom plieskať a dávať niečomu formu: t. koláč;

opak. tľapkávať, -a, -ajú;

dok. k 1 potľapkať, k 2 zatľapkať

|| tľapkať sa expr. dlaňou sa zľahka udierať: Tľapká sa po vrecku. (Heč.);

dok. potľapkať sa

potľapkať dok. csl viac ráz tľapnúť, plesnúť: A ten keď ho stretnú, potľapkau̯ ho po pľeci (Mokraď DK); Potlapkal ho po pleci a dali si štamperlík (Val. Belá PDZ); Takto ma potľapkal, reku, že či sa už ňehňevám (Rajec ŽIL); No ta ja i totu śpivanku tak prepovedzela, zaśpivala jim i potľapkaľi z rukami (Sobrance)