Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
potĺkať sa ‑a ‑ajú nedok.

potĺkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie (sa) nedok.

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


potĺkať sa p. túlať sa 1


túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

potĺkať, -a, -ajú nedok. zried. (čím) chvíľami (zľahka) tĺcť, udierať: Hlásnik prešiel s jedenástou, halapartňou potĺkajúc. (Hviezd.)


potĺkať sa, -a, -ajú nedok. expr. chodiť, blúdiť bez cieľa, z miesta na miesto, potulovať sa, ponevierať sa; často (obyč. nedobrovoľne) meniť zamestnanie, pobyt, miesto zamestnania, pobytu: p. sa po meste, mestom; (Žobráci) potĺkajú sa, nemajúc kde hlavu skloniť. (Kuk.) Po cudzích domoch sa musíš potĺkať. (Kuk.); p. sa svetom, po svete často meniť miesto pobytu, túlať sa; Musela sa potĺkať po domoch ako práčka. (Gab.) Potĺkaj sa celé leto po mizerných zárobkoch. (Fig.)

potĺkať nedok. jzsl (postupne) vbíjať, nabíjať; zľahka tĺcť, zatĺkať: Ešče zme potĺkali šteki (Pezinok MOD); Potĺkav som obruče na roššušeném sude (Trakovice HLO); potĺkaď obruče (Dražovce NIT)


potĺkať sa nedok.
1. strsl, zsl bezcieľne chodiť, potulovať sa, ponevierať sa: Keď ho (chlapca) ňenaučíž robiť, buďe sa ťi potîkať (Párnica DK); Od mlaďi sa potĺkala po službáh a robotách (Návojovce TOP); Nesmeli sa potúkat po tích súdoch (Bernolákovo BRA); Od nedele sa tu potúká (Bošáca TRČ)
2. jtrenč, pov expr. povaľovať sa, zbytočne sa (niekde) vyskytovať, zavadzať: Strícovié nán naposiélajú šeliakíh hábóv, mislá, že Súči sa šetko znosí a darmo sa to po komore potúka (Dol. Súča TRČ); Pesnička o víne, hroznách - to neni, tu sa to nepotĺka (Bučany HLO)

potĺcť [-tĺ-, -tlu-] dk
1. čo rozbiť, roztĺcť, porozbíjať, poroztĺkať niečo: takeliž gest wůle božj, kdy kamen zbožj aneb winohrady potluče? (RW 1702); kde robotnici frištukuwali, potlkli a rozhubili te pak nadobi, gakowe bolj (SELEŠŤANY 1742); grando contudit vites: krúpi potlúkli winice (KS 1763)
2. čo tlčením rozdrviť, podrviť, rozmliaždiť, roztĺcť niečo: wezmy orech musskatowy a potlucž ho (MT 17. st); klokočowe zrnka potluč na prassek (RN 17.-18. st); (obilie) upražjss na ohni a potlučess na spúsob krupici (KB 1757); kdy je sirka dobre na tenko potlčená (VK 1764)
3. koho, čo (komu čo) dobiť, doudierať, dotĺcť niekoho, niečo: to rozkázal Decyus, aby mu za tuto odpowěd kamenem ustá potlukli (WP 1768); tehdy Joseph Sstasný napadl na mna, hlawu my potlkel (PUKANEC 1777);
x. pren ó, kráso Uherská, jak si zohavená, jak si potlučená, jak si poranená, vysoké tvé veže jak jsou prudce padli (ASL 1763) zničená, spustošená
4. koho postupne (viac bytostí) zabiť, pozabíjať: doklyá bich nyeprátzelyov szvich z szvé zbroji osztréj potluk, pomordovál (DŽ 1752); contundere feroces populus: potluci ukrutny lid; exossare aliquem: někoho wélmy pobiti, potlúci (KS 1763)
5. zaklopať (na dvere): kdiž Petr potlukl na dwere, wissla dewka (Le 1730); potlčovať ndk k 1: židowe zlorecžia Panu Kristu a križ, kteri gest znameni umučeni, kdi dochazegi, nohamy swimi potlucžugi na protiwnu lidu krestianskemu (TC 1631); potĺkať [-tlú-] ndk k 1: guasso: roztlúkám, potlúkám; contundo: potlúkám, rozbjgám, roztlúkám (KS 1763); k 2: contero: potlúkám, roztjrám, podrobugem (KS 1763); k 3: pulto: trjskám, tlučem, potlúkám; commulco: potlúkám někomu hubu; depavio: potlúkám usta (KS 1763); -avať frekv k 3: potlukawal sem usta nepraweho omluwača (SJ 1771)


potĺkať p. potĺcť


potĺkať sa [-tĺ-, -t(l)ú-, -tel-] ndk chodiť, blúdiť bez cieľa z miesta na miesto, potulovať sa; často (obyč. nedobrovoľne) meniť miesto pobytu, túlať sa: oberro: sem y tam se túlám, blúdjm, potúkám (KS 1763); brat starssj musy se po ginssjch domjch, po hospodách potlkať (PUKANEC 1774); inaceg sa dobre nestalo, lebo napozledi sa mosim (ja vdova) asnat po hoferstvi potelkat (LADCE 1774); nemagice mnozy ani prichilku, ani wižiwnosty, po cuzich kutoch potlukat se musime (M. KAMEŇ 18. st);
x. pren ten chyr u nas se gyž potlka (HRHOV 1604 E) šíri sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu