potĺkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie (sa) nedok.
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)
2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať
potĺkať sa p. túlať sa 1
túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)
2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete
potĺkať, -a, -ajú nedok. zried. (čím) chvíľami (zľahka) tĺcť, udierať: Hlásnik prešiel s jedenástou, halapartňou potĺkajúc. (Hviezd.)
potĺkať sa, -a, -ajú nedok. expr. chodiť, blúdiť bez cieľa, z miesta na miesto, potulovať sa, ponevierať sa; často (obyč. nedobrovoľne) meniť zamestnanie, pobyt, miesto zamestnania, pobytu: p. sa po meste, mestom; (Žobráci) potĺkajú sa, nemajúc kde hlavu skloniť. (Kuk.) Po cudzích domoch sa musíš potĺkať. (Kuk.); p. sa svetom, po svete často meniť miesto pobytu, túlať sa; Musela sa potĺkať po domoch ako práčka. (Gab.) Potĺkaj sa celé leto po mizerných zárobkoch. (Fig.)
potĺkať nedok. jzsl (postupne) vbíjať, nabíjať; zľahka tĺcť, zatĺkať: Ešče zme potĺkali šteki (Pezinok MOD); Potĺkav som obruče na roššušeném sude (Trakovice HLO); potĺkaď obruče (Dražovce NIT)
potĺkať sa nedok. 1. strsl, zsl bezcieľne chodiť, potulovať sa, ponevierať sa: Keď ho (chlapca) ňenaučíž robiť, buďe sa ťi potîkať (Párnica DK); Od mlaďi sa potĺkala po službáh a robotách (Návojovce TOP); Nesmeli sa potúkat po tích súdoch (Bernolákovo BRA); Od nedele sa tu potúká (Bošáca TRČ) 2. jtrenč, pov expr. povaľovať sa, zbytočne sa (niekde) vyskytovať, zavadzať: Strícovié nán naposiélajú šeliakíh hábóv, mislá, že Súči sa šetko znosí a darmo sa to po komore potúka (Dol. Súča TRČ); Pesnička o víne, hroznách - to neni, tu sa to nepotĺka (Bučany HLO)
potĺcť [-tĺ-, -tlu-] dk 1. čo rozbiť, roztĺcť, porozbíjať, poroztĺkať niečo: takeliž gest wůle božj, kdy kamen zbožj aneb winohrady potluče? (RW 1702); kde robotnici frištukuwali, potlkli a rozhubili te pak nadobi, gakowe bolj (SELEŠŤANY 1742); grando contudit vites: krúpi potlúkli winice (KS 1763) 2. čo tlčením rozdrviť, podrviť, rozmliaždiť, roztĺcť niečo: wezmy orech musskatowy a potlucž ho (MT 17. st); klokočowe zrnka potluč na prassek (RN 17.-18. st); (obilie) upražjss na ohni a potlučess na spúsob krupici (KB 1757); kdy je sirka dobre na tenko potlčená (VK 1764) 3. koho, čo (komu čo) dobiť, doudierať, dotĺcť niekoho, niečo: to rozkázal Decyus, aby mu za tuto odpowěd kamenem ustá potlukli (WP 1768); tehdy Joseph Sstasný napadl na mna, hlawu my potlkel (PUKANEC 1777); x. pren ó, kráso Uherská, jak si zohavená, jak si potlučená, jak si poranená, vysoké tvé veže jak jsou prudce padli (ASL 1763) zničená, spustošená 4. koho postupne (viac bytostí) zabiť, pozabíjať: doklyá bich nyeprátzelyov szvich z szvé zbroji osztréj potluk, pomordovál (DŽ 1752); contundere feroces populus: potluci ukrutny lid; exossare aliquem: někoho wélmy pobiti, potlúci (KS 1763) 5. zaklopať (na dvere): kdiž Petr potlukl na dwere, wissla dewka (Le 1730); potlčovať ndk k 1: židowe zlorecžia Panu Kristu a križ, kteri gest znameni umučeni, kdi dochazegi, nohamy swimi potlucžugi na protiwnu lidu krestianskemu (TC 1631); potĺkať [-tlú-] ndk k 1: guasso: roztlúkám, potlúkám; contundo: potlúkám, rozbjgám, roztlúkám (KS 1763); k 2: contero: potlúkám, roztjrám, podrobugem (KS 1763); k 3: pulto: trjskám, tlučem, potlúkám; commulco: potlúkám někomu hubu; depavio: potlúkám usta (KS 1763); -avať frekv k 3: potlukawal sem usta nepraweho omluwača (SJ 1771)
potĺkať p. potĺcť
potĺkať sa [-tĺ-, -t(l)ú-, -tel-] ndk chodiť, blúdiť bez cieľa z miesta na miesto, potulovať sa; často (obyč. nedobrovoľne) meniť miesto pobytu, túlať sa: oberro: sem y tam se túlám, blúdjm, potúkám (KS 1763); brat starssj musy se po ginssjch domjch, po hospodách potlkať (PUKANEC 1774); inaceg sa dobre nestalo, lebo napozledi sa mosim (ja vdova) asnat po hoferstvi potelkat (LADCE 1774); nemagice mnozy ani prichilku, ani wižiwnosty, po cuzich kutoch potlukat se musime (M. KAMEŇ 18. st); x. pren ten chyr u nas se gyž potlka (HRHOV 1604 E) šíri sa