Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
potúžiť sa ‑i ‑ia dok.

potúžiť sa -ži sa -žia sa potúž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie (sa) dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiťvzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežilposilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvilpovzbudiť: káva ustatého povzbudízvlažiťovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústaobodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrilazotaviťzregenerovaťexpr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil

2. p. oživiť 2, 3


osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviťvzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilopovzbudiť: káva nás povzbudilarozobraťprebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebralpotúžiťposilniť: koňak ho potúžil, posilnilochladiťovlažiťpovlažiťzvlažiťzried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si peryobodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilozotaviťzregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavilomladiťzmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť


podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sapodpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpilihovor. expr.: potrundžiť sazried. potrunčiť sapodgurážiť saexpr.: uhnúť siprihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihliexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť safraz.: mať v hlavemať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcommať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v náladeexpr.: byť chytenýbyť frcnutýbyť drgnutýbyť koštovaný (Timrava)expr.: mať špičkumať špicu

p. aj opiť sa, vypiť si


posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiťpovzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružiloobčerstviťobodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojomosviežiť: spánok dieťa osviežilexpr. zried. potúžiť (alkoholom)

2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniťutužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyvutvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienkekniž. umocniťzintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekohozvýšiťzväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosťspevniť: spevniť normu


potúžiť1 p. pritiahnuť 2


potúžiť2 p. občerstviť 1, posilniť 1


pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť siprihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť sifrcnúť sipotiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť sitrcnúť sidrcnúť sidrgnúť siďugnúť sidžugnúť sišuchnúť sišluknúť siglgnúť sivytnúť sivyťať silognúť sichlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

potúžiť sa, -i, -ia dok. expr. posilniť sa, občerstviť sa (obyč. alkoholickým napojom): p. sa vínom; p. sa páleným (Al.); p. sa v krčme (Chrob.); Potúžili sme sa večerou. (Kuk.);

nedok. potužovať sa, -uje, -ujú

|| potúžiť2 zried. (koho, čo) posilniť, občerstviť: Zdravý, voňavý zápach smolového stromovia potúžil prsia putujúcich. (Lask.);

nedok. potužovať


potúžiť1, -i, -ia dok. nár. (čo) tuhšie stiahnuť, pritiahnuť, upevniť: p. kosílku (Hviezd.); pren. p. sľub (Hviezd.)

potúžiť dok.
1. strsl, jzsl lepšie upevniť, pritiahnuť: Veď len potúš to koľeso, hňe_ca buďe rúče krúťiť! (Krivá DK); Potúžeu̯ šecke obruče a tag ih položeu̯ na gantnáre (Pukanec LVI); Vera obruče ňi dobre stoja, a preto sa misia ponaprávať, čo znamená obruče potúžiť (Sklabiná MK); potúžit špagát (Vajnory BRA)
2. jor expr. vyjadriť svoj názor, mienku: A haňbila som sä to maťeri potúžiť, no ľebo sä to ňepatrilo (Žaškov DK)
3. šar posmeliť, povzbudiť: Ľem paru slova mi povedzel, a to me tak potužilo (Dl. Lúka BAR)


potúžiť sa dok. strsl posilniť sa, občerstviť sa (obyč. alkoholickým nápojom): Lem čo sa trocha pálencom potúžili, ta sa dali sviňu rozoberati (Čelovce MK); Každí ďeň sa misí potúžiť (Hor. Lehota DK); potúžiť sa tuhím (Bobrovec LM)

potúžiť dk
1. čo (s čím) urobiť niečo pevnejším, spevniť, zosilniť niečo: posylnil kotlár s kladiwem a potúžil ho (letovanie) z hrebjkama, aby sa nehýbalo (KB 1757);
x. pren erigere ad spem vel in spem: dúffanj potúžiti (KS 1763) zvýšiť nádej
2. čo uvoľniť, povoliť niečo: dare laxas habenas: potúžiti ohláwkj (KS 1763); potužovať ndk k 1: plus stringere: potužowati (PD 18. st); k 2: relaxo: popússťám, potužugem, polachčugem (KS 1763); potužievať frekv k 1: obogky potužyewagj se krochmelom (KoB 1666); potužovať sa ndk oddychovať si od starostí: laxamentum curarum habere: potužowati se od roboti (KS 1763)


potúžiť sa dk posťažovať sa: s teg pricini (pre neúrodné zeme) se mi nehodny poddany kdiž potuziti kceme, pokorne oznamugeme, ze do takowich dwuch polow nro 20, id est 20 mger, bi se wisgalo kazdoroczne (HUBOVÁ 1763)

potúžiť potúžiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu