posunok -nku m. pohyb (rukou), ktorým sa niečo vyj., gesto: dorozumievať sa p-ami, urobiť odmietavý p. hlavou
□ robiť p-y posunkovať;
posunkový príd.: p-á reč
posunok -nku pl. N -nky m.
posunok pohyb, obyč. rukou na vyjadrenie, zdôraznenie niečoho • gesto: robiť posunky, gestá; snažil sa dohovoriť posunkami, gestami
posunok, -nku m. pohyb niektorou časťou tela, najčastejšie rukou na vyjadrenie niečoho, na zdôraznenie reči, gesto: odmietavý p.; Urobila rukou rozpustilý posunok. (Vaj.) Urobil smutný posunok ramenami. (Kuk.) Snaží sa posunkami dohovoriť s okoloidúcim vojakom. (Tomašč.); p. hlavy (Tim.);
posunkový príd.: p-á reč dorozumievanie sa posunkami
posunok m 1. pohyb niektorou časťou tela (obyč. rukou), ktorým sa niečo naznačuje, gesto: včitel aby včedlnjki swe negen milowal, ale tež y swau naproti nim lasku slowy, posunky dokazowal (BZ 1749); nové módy v rúchu, v tancích, v kroku i posuncích sa vymýšlejí (ASL 1763); kuň dobrý gest, který má porádně zewnjtrnj posunki: totjž kdy gest weselý, ffrissný, smelý (PL 1787); ten ktery guž mluwiti nemuže, temer mrtwemu se pripodobuge a skrze posunky zretedlne swu wulu wygewiti nemuže (WZ 1797) 2. čin, skutok: (Luther) vtrhačné, swárliwé rečj mluwjwal, s osskliwými, klukowskými kuský a posuňky zacházel, gakýchž nikdy žadný dobrý včitel na sobě nevkázal (FP 1744); Buh odpusti vczecky hrichy, vszeligake zadosti a naklonnosty, posunky y čini zle (SS 18. st)