posudzovateľ -a mn. -ia m. kto robí posudok, kritik: nestranný p., p. výtvarného diela;
posudzovateľka -y -liek ž.
posudzovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľ • recenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzent • lektor: lektor učebnice • oponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básne • pren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)
posudzovateľ kto niečo zhodnocuje, posudzuje, obyč. odborne • recenzent (kto hodnotí vedecké al. umelecké dielo): posudzovateľ, recenzent štúdie, románu • kritik: literárny kritik • lektor (odborný posudzovateľ vo vydavateľstve, v divadle a pod.): lektor učebnice • oponent (posudzovateľ vedeckej al. odbornej práce): oponent dizertačnej práce • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ poézie (Kostra) • sudca: bol spravodlivým sudcom rodinných sporov
p. aj kritik
posudzovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto posudzuje, robí posudok; kritik: nestranný, nezaujatý p.; literárny posudzovateľ (Kuk.); posudzovatelia Štúrovho spisu (Mráz);
posudzovateľka, -y, -liek ž.