posúdiť -i dok.
1. zhodnotiť, zvážiť, odhadnúť: triezvo p. situáciu; podľa zafarbenia vody p-me obsah železa
2. urobiť posudok: p. rukopis, vyžiadať si (odborné) p-enie diela;
nedok. posudzovať
posudzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.
ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovať • hodnotiť • ohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonu • hovor. šacovať • odhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisíc • posudzovať • zvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec
hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovať • zhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhu • kvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľa • oceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkon • merať: svoj úspech meria vynaloženou námahou • vážiť • zvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovo • hovor. šacovať • odhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazu • bilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky práce • kritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodárenia • klasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotku • bodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacich • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec? • zastar. taxovať
kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačov • zavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvo • pranierovať (verejne): pranierovanie administratívy • fraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na pranier • súdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdi • expr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných! • vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosť • expr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabosti • pren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerov • hovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadle • pejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)
počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať
2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)
3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde
4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok
5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali
pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal
posudzovať p. hodnotiť
vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhu • mať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg
2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovať • merať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmi • oceňovať • hodnotiť • posudzovať • odhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer síl • poťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik
posúdiť, -i, -ia dok.
1. (čo, koho i bezpredm.) urobiť si al. prejaviť úsudok, mienku o niečom, o niekom, zhodnotiť, zvážiť: kriticky, prísne p. niekoho; znal posúdiť zľahka každú vec (Jes.); Nech posúdia, či je taký človek hoden nosiť richtársku palicu. (Šolt.)
2. (čo) urobiť odborný, hodnotiaci posudok o niečom, najmä o vedeckom al. literárnom diele: odborne p. rukopis, referát; komisia posúdila vystavované diela;
3. zastar. (koho) odsúdiť: Slúžny posúdil žalobníkov na dvadsať zlatých pokuty. (Taj.) Prokurátor nás posúdil rovnako: ako za obyčajnú ruvačku. (Tat.) Posúdili ho na osem dní. (Jes.);
nedok. k 1, 2 posudzovať, -uje, -ujú;
opak. posudzovávať, -a, -ajú (Mráz)
posudzovať p. posúdiť
posudzovať nedok. csl zvažovať, (kriticky) hodnotiť; odsudzovať: Ždi sa takí nájďe, čuo buďe iních posudzovať (Krivá DK); Aj ludé posudzujú človeka, ale je chudák (Ružindol TRN); Haňbia se, že ih budu posudzovac (Čemerné VRN)
posúdiť dk 1. adm/práv koho rozhodnutím súdnej inštancie uznať za vinného, odsúdiť niekoho a vymerať trest; čo právoplatne rozhodnúť, rozsúdiť sporné stránky: to nemuoz zadne wyssy prawo posudity (ŽK 1474); predgmenowanu Marthu posudili sme, že by do Laurinczowho domu ssla a takowe vtrhanj od neho odpitala a s njm se zmerila (P. ĽUPČA 1598); druhu pak cztwrt wedle duowodv na try stranky posudyly (ŽIAR n. H. 1646); (Sedličania) gednuc, kdi bolj podtyalj u Horkoweg kopanicze, každeho s nich per fl 40 posudilj (TRENČÍN 1700); nech račy slawna stolyce geho wec hore wzgať a wedle prawa ak ge winny, posudit (LIPTOV 1765) F. zemske prawo w sobe obsahuge, abi takowy zločzinczj na hrdle bili posudzeni a pokutowanj (P. ĽUPČA 1691) odsúdení na smrť 2. koho vyrieknuť al. si urobiť úsudok, názor o niekom, zhodnotiť niekoho: proto žádného neposuď, že méněg dokonalý gest nežli ty, když to nečinj co ty; máss w reči opatrným býti, bys neposudil kriwě bljžnjho swého (MPS 1777); porozum, to weď a posúď seba, že sy hryssná dussa (BlR 18. st); gestli wam to powim, wsseci uwerite, nebo za lhara lechko posúdite (Pas 18. st) vyhláste 3. urobiť si názor, mienku o niečom, usúdiť: posudte prosim, kdiby (pohania) katolicke naboženstwy prigaly a od wssech contribucy oswobozeny bily, kdo by lid tentowal a retowal proty nepritely (ZA 1676); (Jákob) priwolil žádostj vgce swého Labanna, w kterég službe gak mnohé psoty a nuze podstupitj mosel, gedenkaždý sobě posuditj (MP 1718); posudzovať [-(d)zo-, -ďo-] ndk 1. k 1: tayne vžerstwi, kterz przed prawem obzalowano bude, to gma posuzowati rychtarz wyssni (ŽK 1473); (ľudia) w hagyech aby takoweho drewa nerubaly, tam naydeny bywsse od haynika rubagjcziho drewa, w tem se posuzuge na fl 12 (ILAVA 1660); (Žaškovania) za takowy gwalt a weliku zlobiwost posudzugj se collective in violentia irremissibiliter za bolest (ORAVA 1670); tohože posuczugeme A. in emenda lingvae na dwacet zlatych (L. MIKULÁŠ 1690) 2. koho ohovárať niekoho: calumniator: kteri ffalessnne posuzuge (NP 17. st); pry posezeny budto w czechu, budto w krčme, nema geden druheho omluwaty, posuzowaty strany remesla alebo negakoweg gjneg weczy potupowaty (CA 1717) 3. koho, čo vynášať al. si robiť úsudok o niekom, o ničom; hodnotiť niekoho, niečo: swého bljžnjho tak snadně neposuzůg, ani o geho činy se nestareg (MPS 1777); neposudzug rečy, skutky mladych w tweg starosti, pomyslig sy, gaky sy byl, když sy byl w mladosťi (GP 1782); (ľudia) kdiž z sladkosťu wňútry sa pokropugú, hned ginssych posuďowati a pohrdati počjnagú; o žádném (človeku) wssetéčne posuďowať nemáme (BlR 18. st)