postrašiť dok.
1. vyvolať, nahnať strach, naľakať: p. deti, jeho výzor nás p-l, p-ený pohľad
2. hovor. expr. trocha natrieť, posypať: p. chlieb maslom, koláč cukrom
postrašiť sa -ší sa -šia sa (ne)postraš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.
postrašiť -ší -šia postraš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí
naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila
pohroziť (sa) urobiť výstražné gesto al. výstražným slovom napomenúť • zahroziť (sa): palicou sa pohrozil, zahrozil nezbedným deťom • prihroziť (sa) (mierne) • nastrašiť • postrašiť (vyvolať, nahnať strach): vinníkov treba nastrašiť, postrašiť súdom • pozahrážať sa • povyhrážať sa (viacerým osobám al. viacerými vyhrážkami)
postrašiť sa p. naľakať sa
postrašiť 1. p. naľakať 2. p. posypať, potrieť
posypať pokryť niečím sypkým, prachovitým • zried. osypať: krupicovú kašu posypať, osypať cukrom a škoricou • obsypať (posypať dookola al. nahusto): obsypať hrob kvetmi; rezance obsypané makom • vysypať (obyč. znútra al. na povrchu): vysypať formu múkou; vysypať cestičku štrkom • zasypať (posypať v hojnej miere): zasypať vyrážky púdrom, zásypom • potrúsiť (po troškách, tu a tam posypať): po dlážke potrúsená slama • expr. postrašiť (slabo posypať): koláč postrašený orechami • poposýpať • pozasýpať • pozasypávať (postupne, viac vecí): poposýpať, pozasypávať chodníky pieskom
potrieť trením pokryť vrstvou riedkej, roztierateľnej hmoty • natrieť: potrieť, natrieť koláč rozšľahaným vajcom • roztrieť • rozotrieť (po väčšej al. celej ploche): roz(o)trieť maslo po chlebe • pomastiť • namastiť (potrieť obyč. niečím mastným): pomastiť, namastiť rožok maslom; pomastiť, namastiť súčiastky stroja olejom • namazať (potrieť mazivom al. niečím mazľavým): namazať pec hlinou • pretrieť • expr. postrašiť (zľahka, trocha potrieť): pretrieť farbou zábradlie; postrašiť krajec lekvárom • ponatierať (postupne, na väčšiu plochu al. na viaceré miesta)
zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiť • naplašiť • postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou • naľakať • poľakať: deti naľakať, poľakať trestom • pohroziť (hladovkou) • odplašiť • odstrašiť • odohnať • odpudiť • zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru
postrašiť, -í, -ia dok. (koho, čo čím) spôsobiť, vyvolať v niekom strach, naľakať, nastrašiť: p. dieťa hrozbou, trestom; Mám flintu, postraším ich a oni utečú. (Dobš.); dať sa (nedať sa) p.; na smrť niekoho p. veľmi; pren. expr. Dobrá bola (klobáska), aspoň hlad postrašila (Fig.) utíšila, zmenšila.
|| postrašiť sa (bezpredm. i čím) dostať strach, naľakať sa, nastrašiť sa: Postrašila sa a prestala sa smiať. (Tim.) (Druhovia) sa postrašili nevľúdnosťou tvári. (Kost.)
strašiť, -í, -ia nedok.
1. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach ako strašidlo, ako mátoha, objavovať sa (v noci) ako strašidlo, mátať (v predstavách poverčivých ľudí): Polnoc dávno zmizla, ty chceš ešte strašiť ľudí? (Botto) Budem spávať pod nebom — azda ma nepríde strašiť nejaká prababa. (Vaj.); neos. Tam sa nikto neopováži chodiť, lebo sa boja, že tam straší. (Jégé)
● niž. hovor. s-í mu v hlave nemá zdravý rozum, blaznie;
2. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach, ľakať, desiť: s. deti; Straší ťa smrť? Ja necítim z nej strach. (Mih.) Zvesť o obesení sa rozniesla širokoďaleko a strašila ľudí. (Ondr.) Ja vás nechcem strašiť, ale vy nemáte dnes dobrú farbu. (Stod.) Ľudia strašia, že pochorieme. (Tat.) Teraz zase zima strašila (Tomašč.) začali sa ukazovať príznaky zimy; pren. expr. V jej nepokojnej mysli strašili ešte obrazy prežitého poníženia a hanby (Zgur.) znepokojovali ju. Nestraší v nej (vo filozofii) prehnaný pietizmus a mystika (Vlč.) nie je v nej.
3. (koho čím i bezpredm.) vyhrážať, hroziť niekomu niečím, zastrašovať niekoho niečím: Strašia ho hriechom, peklom a chorobami. (Ondr.) I žandári prídu a vyšetrujú, strašia. (Ráz.) Nadarmo vojnou strašia atómoví páni. (Fr. Kráľ) Strašil ňou (flóbertkou) vrabce (Šolt.) plašil, odháňal.
4. hovor. expr. byť, nachádzať sa pohodený niekde na zastrčenom mieste, stáť niekde ako zbytočný, nepotrebný, zabudnutý: Niekoľko kusov nábytku strašilo po kútoch. (Tat.) Hneď za dvermi strašil čierny železný sporák a biedna skrinka na riad. (Zúb.) Na vymretom dvore straší iba slamený klobúk pána Sečkára. (Al.);
opak. strašievať, -a, -ajú;
dok. k 2 nastrašiť, postrašiť
|| strašiť sa mať strach, ľakať sa, báť sa: Čo sa mám napred strašiť? (Kuk.) Nič na ňom nápadného, a ona sa tu straší! (Tim.)
postrašiť dok. 1. csl spôsobiť niekomu strach, naľakať vystrašiť: A ako sťeu̯ postrašiťi vom tejch, čo tam bejvaľi, tag ho postrašiľi oňi (Lešť MK); Poton sa nán dali ve znání, že abi zme sa nebáli, že to náz oni len tak chcá postrašit (Kostolné MYJ); Jaśľičkare nas postrašiľi (Chrasť n. Horn. SNV) 2. expr. dať niečoho málo, nepatrné množstvo: To aňi ňedaľi teho masla teľo, aňi maku, dzeže, to ľen tak postrašeľi (Rajec ŽIL); Dakedi nam chľib z maslem ľem tak postrašiľi (Dl. Lúka BAR)
postrašiť dk koho (čím, od koho) spôsobiť, vyvolať v niekom strach, naľakať, nastrašiť niekoho: podme, posstrassme Tyntyaru (KRUPINA 1737); djte (učiteľ) postrassj, kdiž gednu lekcý zamesská, to y do týdně nedožene (BZ 1749); deterrere a studijs: postrassyti od učeňá (KS 1763); (Boh) bliskanim, krupobitim celi Aegipt postrassil (WS 18. st); -ovať, postrášať ndk: tremefacio: postrassugem, zastrassugem, do strachu wedem; perterrefacio: postrassugem, prestrássám, polakám (KS 1763); percello: prestrássam, postrássam (AP 1769); postrašiť sa dk dostať strach, naľakať sa, nastrašiť sa: terreri hoste vicino: postrassyti sa od bljského neprjtela; consternari animo: postrassyti sa, zestrassyti sa (KS 1763); w wúli sa nepostrass, ostatek na wúlu bózsku poruč (BlR 18. st); postrašovať sa ndk: inhorreo: strassym se, postrassugem se; intremo: postrassugem se (KS 1763)