Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

postrašiť dok.

1. vyvolať, nahnať strach, naľakať: p. deti, jeho výzor nás p-l, p-ený pohľad

2. hovor. expr. trocha natrieť, posypať: p. chlieb maslom, koláč cukrom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
postrašiť ‑í ‑ia dok.

postrašiť sa -ší sa -šia sa (ne)postraš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.


postrašiť -ší -šia postraš! -šil -šiac -šený -šenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


pohroziť (sa) urobiť výstražné gesto al. výstražným slovom napomenúť • zahroziť (sa): palicou sa pohrozil, zahrozil nezbedným deťomprihroziť (sa) (mierne) • nastrašiťpostrašiť (vyvolať, nahnať strach): vinníkov treba nastrašiť, postrašiť súdompozahrážať sapovyhrážať sa (viacerým osobám al. viacerými vyhrážkami)


postrašiť sa p. naľakať sa


postrašiť 1. p. naľakať 2. p. posypať, potrieť


posypať pokryť niečím sypkým, prachovitým • zried. osypať: krupicovú kašu posypať, osypať cukrom a škoricouobsypať (posypať dookola al. nahusto): obsypať hrob kvetmi; rezance obsypané makomvysypať (obyč. znútra al. na povrchu): vysypať formu múkou; vysypať cestičku štrkomzasypať (posypať v hojnej miere): zasypať vyrážky púdrom, zásypompotrúsiť (po troškách, tu a tam posypať): po dlážke potrúsená slamaexpr. postrašiť (slabo posypať): koláč postrašený orechamipoposýpaťpozasýpaťpozasypávať (postupne, viac vecí): poposýpať, pozasypávať chodníky pieskom


potrieť trením pokryť vrstvou riedkej, roztierateľnej hmoty • natrieť: potrieť, natrieť koláč rozšľahaným vajcomroztrieťrozotrieť (po väčšej al. celej ploche): roz(o)trieť maslo po chlebepomastiťnamastiť (potrieť obyč. niečím mastným): pomastiť, namastiť rožok maslom; pomastiť, namastiť súčiastky stroja olejomnamazať (potrieť mazivom al. niečím mazľavým): namazať pec hlinoupretrieťexpr. postrašiť (zľahka, trocha potrieť): pretrieť farbou zábradlie; postrašiť krajec lekváromponatierať (postupne, na väčšiu plochu al. na viaceré miesta)


zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiťnaplašiťpostrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbounaľakaťpoľakať: deti naľakať, poľakať trestompohroziť (hladovkou) • odplašiťodstrašiťodohnaťodpudiťzapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

postrašiť, -í, -ia dok. (koho, čo čím) spôsobiť, vyvolať v niekom strach, naľakať, nastrašiť: p. dieťa hrozbou, trestom; Mám flintu, postraším ich a oni utečú. (Dobš.); dať sa (nedať sa) p.; na smrť niekoho p. veľmi; pren. expr. Dobrá bola (klobáska), aspoň hlad postrašila (Fig.) utíšila, zmenšila.

|| postrašiť sa (bezpredm. i čím) dostať strach, naľakať sa, nastrašiť sa: Postrašila sa a prestala sa smiať. (Tim.) (Druhovia) sa postrašili nevľúdnosťou tvári. (Kost.)


strašiť, -í, -ia nedok.

1. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach ako strašidlo, ako mátoha, objavovať sa (v noci) ako strašidlo, mátať (v predstavách poverčivých ľudí): Polnoc dávno zmizla, ty chceš ešte strašiť ľudí? (Botto) Budem spávať pod nebom — azda ma nepríde strašiť nejaká prababa. (Vaj.); neos. Tam sa nikto neopováži chodiť, lebo sa boja, že tam straší. (Jégé)

niž. hovor. s-í mu v hlave nemá zdravý rozum, blaznie;

2. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach, ľakať, desiť: s. deti; Straší ťa smrť? Ja necítim z nej strach. (Mih.) Zvesť o obesení sa rozniesla širokoďaleko a strašila ľudí. (Ondr.) Ja vás nechcem strašiť, ale vy nemáte dnes dobrú farbu. (Stod.) Ľudia strašia, že pochorieme. (Tat.) Teraz zase zima strašila (Tomašč.) začali sa ukazovať príznaky zimy; pren. expr. V jej nepokojnej mysli strašili ešte obrazy prežitého poníženia a hanby (Zgur.) znepokojovali ju. Nestraší v nej (vo filozofii) prehnaný pietizmus a mystika (Vlč.) nie je v nej.

3. (koho čím i bezpredm.) vyhrážať, hroziť niekomu niečím, zastrašovať niekoho niečím: Strašia ho hriechom, peklom a chorobami. (Ondr.) I žandári prídu a vyšetrujú, strašia. (Ráz.) Nadarmo vojnou strašia atómoví páni. (Fr. Kráľ) Strašil ňou (flóbertkou) vrabce (Šolt.) plašil, odháňal.

4. hovor. expr. byť, nachádzať sa pohodený niekde na zastrčenom mieste, stáť niekde ako zbytočný, nepotrebný, zabudnutý: Niekoľko kusov nábytku strašilo po kútoch. (Tat.) Hneď za dvermi strašil čierny železný sporák a biedna skrinka na riad. (Zúb.) Na vymretom dvore straší iba slamený klobúk pána Sečkára. (Al.);

opak. strašievať, -a, -ajú;

dok. k 2 nastrašiť, postrašiť

|| strašiť sa mať strach, ľakať sa, báť sa: Čo sa mám napred strašiť? (Kuk.) Nič na ňom nápadného, a ona sa tu straší! (Tim.)

postrašiť dok.
1. csl spôsobiť niekomu strach, naľakať vystrašiť: A ako sťeu̯ postrašiťi vom tejch, čo tam bejvaľi, tag ho postrašiľi oňi (Lešť MK); Poton sa nán dali ve znání, že abi zme sa nebáli, že to náz oni len tak chcá postrašit (Kostolné MYJ); Jaśľičkare nas postrašiľi (Chrasť n. Horn. SNV)
2. expr. dať niečoho málo, nepatrné množstvo: To aňi ňedaľi teho masla teľo, aňi maku, dzeže, to ľen tak postrašeľi (Rajec ŽIL); Dakedi nam chľib z maslem ľem tak postrašiľi (Dl. Lúka BAR)

postrašiť dk koho (čím, od koho) spôsobiť, vyvolať v niekom strach, naľakať, nastrašiť niekoho: podme, posstrassme Tyntyaru (KRUPINA 1737); djte (učiteľ) postrassj, kdiž gednu lekcý zamesská, to y do týdně nedožene (BZ 1749); deterrere a studijs: postrassyti od učeňá (KS 1763); (Boh) bliskanim, krupobitim celi Aegipt postrassil (WS 18. st); -ovať, postrášať ndk: tremefacio: postrassugem, zastrassugem, do strachu wedem; perterrefacio: postrassugem, prestrássám, polakám (KS 1763); percello: prestrássam, postrássam (AP 1769); postrašiť sa dk dostať strach, naľakať sa, nastrašiť sa: terreri hoste vicino: postrassyti sa od bljského neprjtela; consternari animo: postrassyti sa, zestrassyti sa (KS 1763); w wúli sa nepostrass, ostatek na wúlu bózsku poruč (BlR 18. st); postrašovať sa ndk: inhorreo: strassym se, postrassugem se; intremo: postrassugem se (KS 1763)

postrašiť postrašiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu