postlať -stelie -stelú -steľ! -tý/-ný dok.
1. pripraviť lôžko na spanie (odostlať, ustlať) al. upraviť po spaní (zastlať, ustlať): p. posteľ; p-la mu na lavici
2. roztriasť, rozprestrieť niečo mäkké (slamu ap.) na ležanie, urobiť podstielku: p. slamu pod kone; na doskách mal p-tý kabát
● nemať na → ružiach p-té/p-né; ako si p-š, tak si → ľahneš;
nedok. postielať -a
postlať -telie -telú posteľ! -tlal -telúc -tlaný/-tlatý -tlanie/-tlatie dok.
odostlať, odstlať upraviť lôžko na spanie (op. zastlať) • ustlať • postlať: matka odostlala deťom a uložila ich spať; ustlali, postlali nám v obývačke • hovor. odpraviť: odpraviť posteľ • rozostlať (rozložiť posteľoviny na spanie): rozostlané postele • poodostielať • poustielať • poodprávať • porozostielať (postupne, viac lôžok)
postlať 1. p. odostlať 2. p. zastlať
vystlať vyplniť, pokryť (obyč. vnútro niečoho) niečím mäkkým • vyložiť • postlať: debnu vystlať, vyložiť molitanom; postieľku treba mäkko vystlať, postlať • obstlať • obložiť (dookola) • podstlať (dať stelivo): podstlala dobytku • nastlať (navrstviť niečo na ležanie): nastlať na posteľ periny, vystlať posteľ perinami • povystielať (postupne, viac vecí)
zastlať upraviť lôžko, posteľ po spaní (op. odostlať) • ustlať • postlať: deti každé ráno po sebe zastlali, ustlali, postlali • hovor. popraviť: najskôr periny vyvetrá, potom popraví • popostielať • pozastielať • poustielať • hovor. popoprávať (postupne, viac lôžok)
postlať, -stelie, -stelú, rozk. -steľ, postlaný/postlatý dok.
1. (komu, čo i bezpredm.) upraviť lôžko, posteľ na spanie al. po spaní, ustlať: Posteľ je postlatá. (Heč.) Domáca pani postlala mu posteľ v dcérinej izbe. (Tat.) Posteliem vám na lavici. (Taj.) Nevie, čo robili, že nepostlali, aby do hotovej izby boli prišli. (Tim.); pren. Bude akiste v Pešti, ak mu pálenka ešte nepostlala (Kuk.) ak nezomrel od pitia
● mať mäkko postlaté, postlané mať sa v živote dobre, bezstarostne žiť; mať tvrdo postlaté, postlané mať ťažkosti; mať sa v živote zle; (ne)mať na ružiach postlaté, postlané (ne)mať sa dobre, (ne)žiť bezstarostne; Ako si kto postelie, tak bude ležať (prísl.) ako kto pracuje, tak sa má, každý je sám zodpovedný za svoje činy.
2. (čo, bezpredm. i komu) pokryť niečo vrstvou niečoho, aby vzniklo mäkké miesto, vystlať; urobiť podstielku: slama, ktorou postlaná je stajňa (Tim.); Ta zložil deti, postlal im hrubý koberec. (Vaj.) Má v čižme i kus slamy postlanej, aby ho neoziabalo. (Podj.) Pod koňa posteľ slamy! (Al.) Nepostlal ráno konicu. (Tim.); p. statku, pod statok;
nedok. postieľať, -a, -ajú
postlať dok. 1. strsl, zsl pripraviť lôžko na spanie al. upraviť po spaní: Frajcimerka mu postlala do posťeľe každí večer (Vyš. Kubín DK); Ľen čo som ráno postlala, uš tu boľi! (Rajec ŽIL); Possel mi, idzem spac! (V. Rovné BYT) F. ako si kto posťele, tag buďe ležať (Podkonice BB) - bude sa mať tak, ako sa o to pričiní; ňemala na ruža̋ch poslanuo (Dlhá n. Or. DK) - mala ťažký život; ale mu posllal! (Bošáca TRČ) - materiálne ho poškodil; uškodil mu 2. strsl, zsl urobiť podstielku pod dobytok: Idem kravám slamu postlať (Prievidza); U_si poslau̯ po_ctatok? (Hor. Lehota DK); Postel pot kravi a zavri maštal! (Vaďovce MYJ)
postielať p. postlať
postlať dk 1. upraviť miesto na ležanie, na spanie: nech mu (chorému) postlano bude, aby mu hore nohy boly (LR7 18. st); x. pren Jesu Kriste, potzesenýe, podz posztzely szebe v mem serdtzu, ráts o prijátz za szvu chisu (HPS 1752) F. gako sobe posteless, tak ležeti budess (SiN 1678) ako kto pracuje, tak sa má 2. čo (o posteli, lôžku ap.) ustlať, upraviť na použitie: Anička, choď postel postlať (RL 16. st); fatens postel postlala (ŽILINA 1700) F. král cestu tebe postlal a pohodlnú učinil (BlR 18. st); postlávať, postielať [-tie-, -tí-] ndk/frekv 1. k 1: insterno: prestjrám, postláwám (KS 1763) F. kdo meko postila, ten na mekem liha, tomu drn ge sladki med (BV 1652) ako si kto ustelie, tak spať bude 2. k 2: syn pastiruw sa narodi a predca mu podussku postielagu (MS 1758); disterno: rozprostjrám, postláwám postel (KS 1763); Eufrasia lúžka postjlala (VP 1764) 3. čo používať niečo ako podstielku: w zime chlew ťeplo drš, slamu postileg a čisto meg (PR 18. st); po ceste giny ssaty swe postgelaly (KP 18. st)