postihnutý
I. príd. ktorého, ktorý postihlo niečo zlé: telesne, duševne p. človek, evakuácia z p-ej oblasti
II. postihnutý m.: p. nebol v čase krádeže doma
postihnutý -tého pl. N -tí G -tých m.
postihnutý -tá -té príd.
chorľavieť mať často narušený zdravotný stav • chorieť • zried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rok • byť chorý (stále): je chorý na priedušky • byť postihnutý • trpieť: je postihnutý, trpí na žalúdok • zried. boľavieť (Rázus): mrzutiem a boľaviem • polihovať • polihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jari • expr. zried. dengľavieť • expr.: postenávať • postonávať • postenkávať • postonkávať
p. aj chradnúť
postihnutý nepriaznivo zasiahnutý, obyč. chorobou • defektný: telesne, duševne postihnutá, defektná mládež • hovor. handicapovaný (ktorý je v nevýhode pre postihnutie): handicapovaný jedinec • invalidný (ktorý je v invalidite): invalidné dieťa • poškodený (na zdraví) • poznačený
trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukami • trápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápila • chorľavieť • chorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúca • kniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádal • pykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby
2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • mať • byť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy
3. p. obľubovať 4. p. tolerovať
postihnutý (zastar. i postihlý i postižený) príd. ktorého postihlo niečo nepríjemné, zlé, ktorý niečím trpí (obyč. spodst.): Márne vyhýbala po celý čas, čo vypukol v dedine týfus, stýkať sa s rodinami postihnutých. (Fr. Kráľ); telesne postihnutý človek trpiaci neduhom, chorý; postihlý morom (Hviezd.); Úpadok spôsobil u postižených roztrpčenie. (Jil.); vlčou tmou postižení (Vans.)
postihnutý, postihlý, čes postižený [pos-, pods-] príd 1. ktorého dohonili, dostihnutý: kteryž vtekli, tj gsau zachowánj, ginj wssicknj pred hradem postjženj od Reku byli zbytj (HI 18. st) 2. prichytený pri nejakom, obyč. nedovolenom, čine pristihnutý: Madlena swe towaristwo z lydmj podezrelimj magyce, gako y ninegssycho czasu z ovčzarom Tomassom w zlodegsstwy podstyzenym (L. JÁN 1704); y drewo rubagiczich prespolnich w deutrum položenem mjstje postyhnutich zagimaly Weselanje (VESELÉ 1747); gesly ale nektereho, cčzkolwek znameho, (v) podezrenosty postihleho ze swiczu a zažatu faclu a fagku (v) masstalgach by spatrily, takeho bez ohledu ulapga (KOŠECA 1771); slepky a morky w sskodě postyhnuté zastrelity aneb zabity slobodne bylo (TURIEC 1796); farizeowe priwedli bjly nagaku ženu w cyzolostwj postiženu ku Kristu Pánu (CS 18. st) 3. niečím (znenazdajky) zasiahnutý, zastihnutý: krupy newidane spadly a wssecku urodu zemsku zbilj, howada w polj postižene pozabigalj (KT 1753)
postižený p. postihnutý