Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

postihnúť -e -ú -hol dok.

1. nepriaznivo zasiahnuť, zachvátiť, stihnúť, zastihnúť: p-lo ho nešťastie, mrazy veľmi p-li oziminy, oblasť p-tá zemetrasením

2. kniž. postrehnúť, pochopiť, vystihnúť: p. podstatu javu, p. niečí úmysel;

nedok. postihovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
postihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.

postihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť sidomyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalovytušiťvycítiťvybadať: všetko vytušila, vybadalapochopiťpostihnúťuhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku dieladôjsťprísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonilhovor.: dohádať sadohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť


obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromuobopäťobopnúťobomknúťoblapiťobchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúťpochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumomzvládnuťzvládaťzmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematikuzmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3


podchytiť 1. chytiť odspodu • podobraťpodbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej

2. vzbudiť záujem a usmerniť • pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráciprilákaťprivábiť: prilákali syna k hudbezaujaťzainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vecupútať: upútať záujem detí o šport

3. počuť, vidieť a osvojiť si • zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiupostihnúť: postihnúť rytmus tanca


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


postrehnúť zmyslami (obyč. zrakom) al. rozumom zistiť niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, očividné • zbadaťvybadaťpobadať: postrehol, zbadal, že ktosi chýba; postrehnúť, vybadať, pobadať, že nastala istá zmenaspozorovať: nespozorovať príznaky chorobyvypozorovať (obyč. dlhším pozorovaním) • zachytiťvšimnúť si: zachytil, všimol si pohľad plný nevôlevychytiť: z jeho slov vychytil utajený zmyselpostihnúťpochopiť (obyč. podstatu veci): postihnúť, pochopiť zmysel umeleckého dielauvedomiť si (získať vedomie niečoho): svoj omyl si uvedomil neskorozočiťzazrieťuvidieť (zrakom nakrátko vnímať): len čo zočil, zazrel, uvidel, že ostatní odchádzajú, opustil miestnosť


poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

postihnúť, -ne, -nú, -hol, postihnutý dok.

1. (koho, čo) zachvátiť, stihnúť, zastihnúť: postihlo ho nešťastie, sklamanie, postihla ho choroba, škoda, postihol ho trest; chorobou postihnuté miesta; osoba postihnutá duševnou chorobou; vojnou postihnuté štáty; Čudný osud postihol meno toho vojvodcu. (Bedn.) Ľudia obchádzajú náš dom, akoby bol morom postihnutý. (Al.) Rudopoľskému vyhýbali ako postihnutému morovou nákazou. (Vaj.)

2. (čo) zrakom al. inými zmyslami al. rozumom vypozorovať, vybadať, vystihnúť, zachytiť, postrehnúť, pochopiť: p. zvuk; p. zmysel, význam niečoho; Eva hľadí na posteľ, či nepostihne nejakého pohybu. (Kuk.) Terézia nestačila postihnúť jej slová. (Podj.) Jediným pohľadom postihne Drak situáciu. (Chrob.) Nepostihneš hodín, keď večer líha si pomaly. (Pláv.); p. jadro a váhu práce (Mráz);

3. zastar. (koho) zastihnúť, prichytiť, prekvapiť pri niečom, pristihnúť: Čo by si oči vyočil, nepostihne mládenca pri stínaní májov. (Kuk.) keby ho mohol postihnúť na ďalekej ceste (J. Kráľ); Teraz ho postihli pri takom zločine! (Záb.); keď kohokoľvek z tvojich spojencov v akejkoľvek rebélii postihnem (Kal.);

nedok. postihovať, -uje, -ujú

postihnúť dok. čiast. strsl a zsl nepriaznivo zasiahnuť, zachvátiť, (za)stihnúť: Kartáž a korhel, to je to najhoršie, čo muože ženu posťihnuťi (Návojovce TOP); Jak sto korún rozmeníš, lebo liter slivojice načňeš, jennako s toho postihneš (Dol. Súča TRČ)

postihnúť dk
1. koho dohoniť, dostihnúť niekoho; chytiť, ulapiť niekoho; pakli by kteri kupecz mito obessgel, takowemu wsgeligaka parteka, až se muže postyhnuti, ma se confisskowati (ZVOLEN 1702); posawad se predgmenowany zli lide postihnut nemohu (B. BYSTRICA 1778)
2. koho v čom, na čom prichytiť, prekvapiť niekoho pri niečom, pristihnúť: pakliže by niektereho mistra aneb pacholka v kradeži cizich veci postihnuli (B. BYSTRICA 1617 CM); Katarina na zgewnem skutku smilstwy z Pawlem postizena gest (PEZINOK 1648); Hanzo Trubač w zlodegstwy postižen byl (S. ĽUPČA 1773); žena postihla Iana Zubaga, že geg seno pobral a statek chowal (PONIKY 1794)
3. koho, čo stihnúť, zachvátiť niekoho: ktoz geden druhemu zemu newieduczy orze, tu geho nepostihne zadna sskoda (ŽK 1473); welike weci zle nas postihnu (MS 1749); sláwu swěta wždycky postjhá zármutek (KO 1782); Stefan byl by y domu prygjti mohl, ale geg noc postihla (RPo 1790)
L. proprio gladio aliqvem jugulare: wlastnim slowem nekoho postihnut (NP 17. st) potrestať
4. čo dosiahnuť niečo: gestli dovffani ma k swym sskodam, ze by ge mohl postichnuti, pak geden bozeník ma temv bozbu dati tak, yako gde po prawie (ŽK 1473); gestli wolakdo 18 rokůw postihne (SO 1785)
5. čo vypozorovať, vystihnúť, pochopiť niečo; zistiť niečo: (Kristus) Otce swého menssý, ale wssak w božstwý ňikdy se ňemenssý, cžehož rozum náss nemůž postihnúťi (CC 1655); kdyby se žywoty gych s žywoty nassych sprawczuw zrownaty melo, bogym se, že bychom pry nych mnohem wyczegy neraduw nassly a postyhly (ŠV 1675)
6. čo zachytiť, opísať, vyjadriť niečo: to wssecko, čož zde postižene gest, takowim spusobem gest wipisane, gak pobožni lide rozgimat običeg magi (Le 1730); -ovať, postíhať [-tí-, -tie-] ndk
1. k 1: pakliž by czlowiek postihal sweho neprzytele w tych dnech, yakoz on gemv k prawu stati ma (ŽK 1473)
2. k 2: žáden u nás nenacházi se takowy, ktery by geho (Jána Koštiala) w hrichu takowem postjhati mohl, pro ktery by swetskeg wrchnosti trestanj zaslužil (HYBE 1658 E); (svedkyňa) slyssala od dyewky Fischeroweg, že preto y ona poweda na swich gazdou, že ony gu w zlodegstwy postihugu (KRUPINA 1694); a tak w podezreny a w kradezj tohoto A. postihagi (s. l. 17. st)
3. k 3: na vás (bezbožných) vždy postíhá vaše nepravost (RL 1571)
4. k 4: pry stolu krále nowého beránek nowý, starého zwyklost starú pregýma, starost novota postýha (CC 1655)
5. práv čo na kom, kde uplatňovať postižný nrok voči niekomu (za spôsobené škody), požadovať niečo: bude-li tento sskodny postiehati sskody swey w prawie swietskem, tedy, rychtarzowa propadne osud a toho sskodneho mosy s tey sskody wyprawiti (ŽK 1473); tu škodu všeczku, kteruž sem skrze nieho (dlžníka) až posavad podstupity musyl, na niem postyhatj budu (ŽILINA 1576 E); paklyže Vašy Milosti k tomu (k zaplateniu dlhov) yu neprysylyte, to my, Vašy Milosti, muožte veryt, že ya postihatj budem na chudich Vašy Milosti podanich (SUČANY 1586 E); (úradník) protoz nech skodu (nevrátené peniaze) na hospodarowy postiha (TRENČÍN 1640)

post'ihnúť_1 post'ihnúť post'ihnúť_2 post'ihnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

postihnúť: →speex →vorbis
môže postihnúť duševné zdravie peut affecter la santé mentale
skôr či neskôr postihne nešťastie arriverait malheur tôt ou tard

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu