Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

postaviť dok.

1. dať, umiestniť (obyč. tak, aby to stálo): p. hrniec na stôl, p. figúrky na šachovnicu, p. slučky na zajace;

pren. p. niečo do centra pozornosti sústrediť na to pozornosť

2. vzpriamiť, vztýčiť, zodvihnúť: p. rebrík, p. niekoho na nohy i fraz. pomôcť mu vzchopiť sa

3. dať variť: p. (vodu) na čaj

4. určiť miesto, úlohu, funkciu: p. stráž; p. niekoho do čela, na vedúce miesto; p. hlavné mesto na úroveň kraja

5. uviesť do istej situácie: p. niekoho pred závažnú úlohu, byť p-ený pred alternatívu

6. vybudovať, vystavať: p. dom, most;

pren. kniž. p. hrádzu nebezpečenstvu zamedziť ho

7. založiť na niečom, oprieť, vystavať: p. niečo na pevný základ, svoju obhajobu p-l na pravde

8. kniž. určiť, vytýčiť, formulovať: p. (si) cieľ, plán; vláda (si) p-la náročný program

9. utvoriť, zostaviť, zorganizovať: p. vojsko, p. družstvo; p. hráča (do mužstva) zaradiť

10. vložiť do hry, staviť: p. (peniaze) v rulete; p. všetko na jednu kartu i fraz. odvážne, ľahkomyseľne riskovať

□ p. niekoho pred súd obžalovať, súdiť; kniž. p. otázku spýtať sa; p. požiadavku požiadať

● p. (všetko) na hlavu a) uviesť do neporiadku b) dokázať opak, vyvrátiť; p. niekoho k múru odstreliť; p. niekoho pred hotovú vec nedať mu možnosť výberu

// postaviť sa

1. vstať (význ. 1): ranený sa s námahou p-l, žiak sa p-l v lavici; p. sa na nohy i fraz. vzchopiť sa, zmôcť sa

2. zaujať miesto stojačky, zastať si, zaradiť sa: p. sa k obloku, p. sa do radu, p. sa do pozoru; p. sa do cesty niekomu i fraz. prekaziť mu niečo; p. sa chrbtom i fraz. prejaviť nezáujem, opovrhnutie;

pren. p. sa na čelo zaujať vedúce postavenie

3. zaujať stanovisko, vyjadriť postoj: p. sa (kladne, záporne) k návrhu, p. sa proti príkazu, p. sa za priateľa, p. sa na obranu zákona

4. vzoprieť sa: p. sa šéfovi

□ p. sa na odpor odporovať

● p. sa na vlastné nohy začať konať samostatne; expr. môže sa aj na → hlavu p.

postaviť sa -ví sa -via sa postav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.

postaviť -ví -via postav! -vil -viac -vený -venie dok.

postaviť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho kam) dať, umiestiť niečo, niekoho niekam tak, aby to stálo, aby stál: p. do izby skriňu; p. na stôl vázu; p. dieťa na zem; p. žiakov do radu; Chlapec postaví kolky. (Tim.); p. tábor (Min.); p. pascu na myši; p. (dievčaťu) máj podľa ľudového zvyku zasadiť v noci pred prvým májom pred okno dievčaťu okresaný smrek al. jedľu s ozdobeným vrcholcom; p. jedlo, misu, tanier na stôl (pred niekoho) dať jesť

● p. niekoho pred súd obžalovať; p. niekoho tvárou v tvár, do tvári a) (niekomu) konfrontovať s niekým; b) (napr. skutočnosti, pravde) ukázať (ju) otvorene, bez prikrašľovania; p. niekoho na pranier pranierovať, vystaviť hanbe, kritike: p. niekoho, niečo na piedestál (Vaj.) osláviť, urobiť vzorom; p. niekoho pred hotovú vec priviesť niekoho do situácie, na ktorej sa nedá nič meniť; p. niekoho pred rozhodnutie prinútiť ho, aby sa rozhodol; p. niekoho do zlého (čudného, nepriaznivého ap.) svetla hovoriť, vyjadriť sa o ňom zle, nepriaznivo ap.; všetko postavené do náležitého svetla (Škult.) správne osvetlené, vysvetlené; p. niekomu niečo, niekoho pred oči, na oči niekoho na niečo, na niekoho upozorniť; p. niekoho k stene, k múru odstreliť; p. niekoho, niečo na nohy povzniesť, pomôcť, aby sa niekto vzchopil, niečo vzchopilo; to ho postaví na nohy a) vzpruží, osvieži (o jedle, nápoji); b) pomôže mu (napr. finančne, hmotne); p. niekomu, na niekoho pascu (klepec) nastrojiť úklady, nástrahy, lesť; p. si hlavu tvrdošijne zotrvať na svojom, zatvrdiť sa; kam ho postavíš, tam tam stojí (úsl.), kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) je pasívny, bez iniciatívy; je lenivý;

2. trochu zastar. (čo, kam) položiť, umiestiť, dať niekam: kam sa nula postaví, či pred a či za jednotku (Jes.); p. si klobúk na hlavu (Vaj.); Ondrej si postavil okuliare na nos. (Kal.) Karol postaví si otcovu čiapku. (Rys.)

3. (koho, čo kam) prikázať, vykázať, určiť niekomu, niečomu nejaké miesto, nejakú úlohu: p. niekoho na zodpovedné miesto; p. vojaka na stráž; p. stráž; Páni všade postavili ozbrojených sliedičov. (Smrč.) Postavil svoju poéziu do služieb prestavby mesta. (A. Mat.); kraje pod mocou budínskeho pašu postavené (Škult.); Proti nemeckej ríši postavili tri a pol milióna vojska (Tat.) poslali do boja; šport. p. hráča určiť do mužstva, do zápasu; práv. p. niekoho, niečo mimo zákona vyňať spod ochrany zákona;

4. (koho za čo, kam, zastar. i čím) ustanoviť, určiť, zvoliť do nejakej hodnosti, funkcie: Na čelo vyslanstva postavil Moyzesa. (Vaj.) Kráľ ho postavil za hlavu celému vojsku. (Dobš.) Slovenská banka otvorila filiálku a postavila do nej svojho úradníka Kôrku. (Taj.) Janka postavili kráľom. (Dobš.); p. niekoho, niečo za vzor; p. niekoho na roveň niekomu;

5. (čo) stavebným postupom zriadiť, vybudovať, vystavať: p. dom, plot, komín, most; p. školu; p. cestu; p. niekomu pomník; kostol je postavený v gotickom slohu; p. snehuliaka zlepiť zo snehu; pren. rodinný život postaviť na nové základy (Laz.) dať mu novú náplň; pren. Nemožnosť postavila hrádze medzi nich (Tim.) bola prekážkou.

6. (čo; čo na čo) dať variť niečo: p. obed, večeru; Anča začala variť večeru. Postavila kašu. (Tim.); p. (hrniec, obed) na šporák, na plyn; p. (vodu) na čaj

● nemá čo do hrnca p. má sa zle, trpí núdzu;

7. (čo, zried. i koho do čoho, na čo) vsadiť, vložiť do hry (obyč. hazardnej): Postavil si tie (dva zlatiaky) na zeleného kráľa a prehral zasa. (Jégé); zeman, čo postaví do hry i ženu (Ráz.); Na ruletke som vyhral, potom som si zas postavil a prehral som to. (Jes-á) Pečuhu postaví do lutrie a keď vyhrá, stane sa majstrom. (Záb.)

● p. všetko na jednu kartu (kocku) riskovať, hazardne sa rozhodnúť v kritickom položení; Kto postaví, ten vyhrá (prísl.) o rozhodnosti; niekedy treba riskovať

8. (čo) vytýčiť, určiť, formulovať: p. otázku; p. si niečo za cieľ, za úlohu; p. si cieľ; p. program; Politický pracovník postavil veci veľmi správne. (Sev.) Povinnosť! Kto ju postavil? Vaša vôľa. (Kuk.) Proti slepej náruživosti ostatných postavil (otec) túto svoju pravdu. (Karv); mat. p. rovnicu;

9. kniž. (čo) vytvoriť, dať vzniknúť niečomu: Nie je to maličkosť postaviť dobrý súbor v rote. (Sev.) Na lýceu v Bratislave postavili stolicu slovenskej reči a literatúry. (Škult.) Gramatickým prácami a veľkým slovníkom slovenského jazyka postavil spisovnú reč slovenskú. (Škult.) Musíme postaviť armádu. (Sev.);

nedok. zried. k 1, 2 postavovať, -uje, -ujú

|| postaviť sa

1. (bezpredm. i na čo) vlastným pričinením sa dostať, prejsť do stojacej polohy, vstať: Šmýkali sme sa až na také miesto, na ktorom sme sa mohli postaviť. (Bedn.) Martinko postavil sa na svoje dve bosé nôžky. (Vaj.); p. sa na rovné nohy (rýchle) vstať; Postavil sa chlapček najprv na štyri a chcel vstať (Ráz.-Mart.) stál na nohách i na rukách.

● p. sa na nohy a) začal chodiť (obyč. o dieťati); b) vzchopiť sa, zmôcť sa (napr. finančne); p. sa na vlastné nohy osamostatniť sa; p. sa na zadné nohy prejaviť odpor, vzdor (o ľuďoch); Tu sa Ondrej Levický postavil na všetky štyri nohy a držal vicišpánovvi kázeň o skúposti (Kal.) vzoprel sa; aj keby sa (všetci) na hlavu postavili, čo sa (všetci) na hlavu postavia navzdor všetkým, všetkému, za každú cenu; vlasy sa mu dupkom postavili (od strachu, od hrôzy) zježili sa; oči sa mu dupkom postavili (od strachu, od hrôzy) vyvrátili sa, obrátili dohora;

2. zaujať miesto stojac, stať si: Postav sa rovno!; p. sa pred zrkadlo; p. sa do radu, do kruhu; Richtárka sa postavila do kuchynských dverí. (Kuk.) Chlapi sa postavili zoči-voči (Tat.) oproti sebe, tvárou v tvár; p. sa do pozoru, i pren. prejaviť rešpekt, poslúchnuť; pren. p. sa na nejaké stanovisko (napr. opačné, zákonné ap.) zaujať istý postoj; pren. p. sa pózy trpiteľa, mučeníka chcieť budiť zdanie trpiteľa, mučeníka; pren. keď sa už do radu mládencov postaviť mohol (Dobš.) keď dospel; pren. Chcú sa zasa postavť medzi ňu a nového priateľa (Kuk.) chcú ich rozdeliť, rozlúčiť, znepriateliť.

● p. sa k niekomu, k niečomu chrbtom prejaviť nezáujem, opovrhnutie; p. sa do cesty niekomu, niečomu spôsobiť prekážky; p. sa tvárou v tvár (do tvári) niekomu, niečomu byť odhodlaný, neohrozený, nebáť sa; p. sa niekomu po boku, bok po boku, k boku prejaviť solidaritu, pomôcť; p. sa na čelo (do čela) niečoho zaujať popredné, vedúce miesto, postavenie ap.; p. sa na stranu niekoho, niečoho stať sa prívržencom, zástancom niekoho, niečoho; p. sa doslužieb niečoho (napr. národa, vlasti ap.) pracovať pre niečo; p. sa na odpor (niekomu, niečomu) odporovať, prejaviť odpor, vzdor; p. sa pred oči niekomu stať sa zjavným, ukázať sa: Kováčovi celá jeho bieda postavila sa pred oči. (Dobš.)

3. (proti komu, proti čomu, za koho, za čo, k čomu i bezpredm.) zaujať nejaké stanovisko, vyjadriť svoj záporný al. kladný postoj: p. sa proti odporcom; p. sa za svojich priateľov; Dievčence nechcú ani Anču a rady sa proti nej postavia. (Tim.) Postavil sa dôsledne proti vojne. (Votr.); p. sa proti otcovej vôli (Barč); postavil sa proti návrhu (Zúb.); Postavil sa celkom za družstvo. (Sev.) Postavil sa na obranu prenasledovaných študentov. (Mráz); p. sa (kladne, záporne) k programu, k návrhu;

4. (komu, čomu i bezpredm.) dať najavo nesúhlas, odpor, vzoprieť sa: Vedel, že jej matka je žena rozhodná, ale aby sa aj notárovi postavila, nevedel si predstaviť. (Urb.) Matke sa postaviť, to by sa neopovážila. (Laz.) Nevedela pochopiť, ako je možné nepostaviť sa zlu. (Urb.) „Pán doktor nočné vizity neprijíma,“ postavila sa Marka. (Jes.)

5. nár. vystavať si dom: Mladší syn vystúpil z domu, postavil sa osobitne. (Bodic.) Dva razy sme vyhoreli a postavili sa zakaždým poriadnejšie a pohodlnejšie. (Jégé) Postavil sa v poli, kus od dediny. (Tat.)

6. nár. (o čo) uzavrieť stávku, staviť sa: O čo sa postavíte, že si bačík Paľo nájdu ženu? (Tim.)

7. zastar. (za čo) ujať sa nejakej funkcie, stať sa niečím, ustanoviť sa za niečo: Mladý prešporský teológ nie sám od seba postavil sa za zákonodarcu slovenského písomného jazyka. (Škult.)

stavať¹, -ia, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) budovať, zostrojovať akúkoľvek stavbu al. technické dielo: s. dom, palác, zámok, hrad, mestá; s. železnice, cesty, rybníky, kanály, hrádze, priehrady, píly, mosty, továrne; s. pomníky; s. šibenice; s. niekomu slávobránu; Stavajú strojovňu, sušne a baráky. (Ondr.) Deti stavajú hrady z piesku a hliny (Al.) tvoria útvary podobné hradom pri hre s pieskom a s hlinou; vtáci stavajú hniezdo; pren.: s. niekomu al. niečomu hrádze klásť prekážky; Badal, ako sa rúti, čo tak starostlivo staval (Letz) o čo sa tak namáhavo usiloval; pren. kniž. Stavia si stenu medzi seba a skutočnosť (A. Mat.) robí izolujúcu priehradu, izoluje sa.

● s. (si) vzdušné zámky oddávať sa klamlivým, neskutočným snom, predstavám; s. paláce v povetrí nereálne uvažovať o budúcnosti; s. na piesku podnikať niečo bez pevných základov; s. dom na skale robiť dielo trvalej hodnoty; Jozef mosty stavia (porek.) na Jozefa (19. marca) ešte mrzne.

2. (čo, koho) klásť, dávať na nejaké miesto, umiesťovať: s. hrnce na sporák; Vzal svoj pinč a staval si ho na hlavu. (Záb.) Staval okuliare a knižku na stôl. (Jégé) Stavala pred Bedíka poldecák. (Min.) Stavia klobúk na vešiak a palicu do kúta. (Ráz.); osídla, chlopce stavať (Taj.); Staviaš ma pred sporák, aby som piekol a varil. (Jes.) Do ťažkých medziklubových zápasov ho ani nestaval (Mor.) nezaraďoval; pren. Úšust stavia plno osídiel (Švant.) skrýva veľa nebezpečenstva; zastar. Obec ho stavala richtárom (Kuk.) volila za richtára.

● kniž. s. niekoho na čelo zverovať niekomu vedúcu úlohu; s. dakoho, dačo za vzor, za príklad vyzdvihovať ako vzor, ako príklad; expr. s. niekoho al. niečo na obdiv (sveta) veľmi chváliť; s. niekoho, niečo na pranier verejne odsudzovať; s. dakoho, dačo do dobrého (pekného) svetla chváliť, kladne oceňovať; s. dakoho, dačo do zlého svetla hovoriť o niekom, o niečom nepriaznivo; s. niekoho, niečo do nového svetla objasňovať z nových hľadísk; s. niekoho, niečo do popredia vyzdvihovať, uprednostňovať; s. dakoho, dačo do úzadia podceňovať, nepripisovať patričný význam dakomu, dačomu; zried. s. niečo (niekoho) do služieb niekoho, niečoho dávať k dispozícii niekomu, niečomu; s. niekoho pred nové úlohy ukladať niekomu nové úlohy; s. dakoho, dačo na roveň dakomu, dačomu rovnako hodnotiť; s. niečo (niekoho) nad niečo (niekoho) vyššie, viac oceňovať, ceniť; s. dakomu prekážky ap. do cesty prekážať niekomu v niečom; s. niečo do protikladu, s. niečo proti niečomu dávať do kontrastu, protikladom porovnávať; s. otázku niečoho nastoľovať problém o niečom; pýtať sa na niečo; s. niekoho k múru, k stene strieľať, odstreľovať; kniž. Staval jej do výhľadu príjemný život (Šolt.) sľuboval.

3. (čo, koho) klásť do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato; postavovať: s. snopy do krížov ukladať; s. kríže ukladať snopy na poli po 15 do podoby kríza; s. senné kopy (Vaj.) ukladať seno do kôp; s. kolky pri hre v kolkárni; Jednu ku druhej staval písmenky s vybranou starostlivosťou (Jil.) písal.

● s. dakoho na nohy a) pomáhať niekomu vstať; b) dvíhať z úpadku, pomáhať niekomu k niečomu; s. niekoho na vlastné nohy pomáhať dakomu osamostatniť sa;

4. (na koho, na čo) spoliehať sa, opierať sa: Na toho Martina možno bezpečne stavať. (Ráz.) Staval na sedliakov, vydržal a vyhral. (Žáry) Vy staviate na ich úsudok. (Vaj.) Na túto lásku staviam svoje nádeje (Tim.) v túto lásku dúfam.

● s. niečo na kocku riskovať, hazardovať; s. všetko na jednu kartu riskovať, spoliehať sa iba na jednu možnosť v kritickom polození; s. niečo na hlavu vyvracať, podvracať, prekrucovať, opačne vysvetľovať;

5. kniž. (na čom, čo na čom) brať niečo za základ, budovať, zakladať na dačom: s. na prirodzených základoch, s. na skúsenosti; Treba stavať na pokrokových tradíciách. (Pláv.) Celú svoju budúcnosť stavia na jeho priazni. (Jégé)

6. zastar. (koho za čo) pokladať, mať niekoho za niečo: s. dakoho za hrdinu (Jil.); Kollár staval ruského Chomjakova za človeka vyšlého zo školy Sirotininovej. (Škult)

7. zastar. robiť stávku: Noci trávil pri bakaráte, vo dne staval pri dostihoch. (Vaj.)

8. hovor. (čo) dávať variť, klásť na varenie: Na polievku donesieme rakov, nestavaj mäsa. (Tim.);

opak. stavievať, -a, -ajú;

dok. k 3 staviť¹, k 1, 2, 3, 8 postaviť

|| stavať sa¹

1. zaujímať nejaké miesto, určitú polohu, postavovať sa: s. sa do radu, do trojstupu, do šíku; Adam sa staval na prsty nôh. (Jégé) Gonda s Môcikom vychádzajú z budovy a stavajú sa pred bránku. (Fr. Kráľ) Lišiak metal sa v polkruhu sem a ta, srna sa stavala proti nemu čelom. (Ondr.); voj. s. sa do pozoru; šport. s. sa do výhodnej pozície, do výhodného postavenia (v hre); s. sa niekomu, niečomu do cesty a) zatarasovať dakomu, dačomu cestu, znemožňovať prechod; b) pren. kniž. prekážať, hatiť, robiť prekážky; s. sa na nohy a) postavovať sa, začínať chodiť; b) pren. vzmáhať sa, silnieť; s. sa na čelo niečoho preberať velenie, vedúcu úlohu; s. sa do pózy niekoho, niečoho robiť sa niekým, niečím, predstierať niečo; s. sa na roveň dakoho, dakomu rovnako sa hodnotiť ako niekto; s. sa do zlého svetla ukazovať sa zlým

● s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa; s. sa na zadné nohy a) vzpínať sa, dvíhať sa prednými nohami do výšky, pätiť sa (o koňovi, o psovi); b) vzpierať sa, odporovať, nesúhlasiť (o človekovi); s. sa pred (na) oči (niekomu) a) ukazovať sa (niekomu) na oči, vyhľadávať niečiu blízkosť, prítomnosť; b) zjavovať sa (v predstavách);

2. (bezpredm., proti komu, proti čomu) odporovať, priečiť sa, nesúhlasiť, vzpierať sa: On sa zbytočne staval a pätil. (Švant.) Máš o tom písmo? Nemáš, Maťo. Darmo sa staviaš. (Fig.) Ona sa prieči a stavia, že nie a nie. (Šolt.); s. sa proti návrhom, názorom, plánom niekoho; Proti tvojej vôli sa nejdem stavať. (Kuk.) Staval sa oproti starej skúsenej osobe. (Tim.)

● kniž. s. sa na odpor protiviť sa, klásť odpor, byť proti;

3. (ku komu, k čomu ako) mať určitý postoj, zaujímať stanovisko: s. sa kladne k niekomu, k niečomu; s. sa odmietavo, rezervovane, záporne k niekomu, k niečomu; s. sa s nedôverou k niekomu prejavovať nedôveru, nedôverovať; Tento pán stavia sa k určitým veciam slovami: to sa nepatrí. (A. Mat.)

● s. sa bokom, chrbtom k niekomu, k niečomu odvracať sa od niekoho, od niečoho, nevšímať si niekoho al. niečo;

4. (za koho, za čo, kam) byť za niekoho, za niečo, zastávať sa niekoho, niečoho, nadŕžať niekomu, zasadzovať sa za niekoho al. za niečo: s. sa za návrh niekoho; Čoby len, — stavajú sa iní za Maroša. (Ráz.); človek stavajúci sa všade za ľudskosť (A. Mat.); Adyho verše prijíma robotnícka trieda s nadšením, stavia sa na jeho obranu. (Štítn.) Stavia sa vždy na stranu poníženého a zavrhnutého. (Švant.)

5. tváriť sa, pretvarovať sa, robiť sa niekým al. niečím: Staval sa, že nepočuje. (Tim.) Staval sa ako kamarát. (Taj.) Nie ste takí nevinní, ako sa staviate. (Vaj.) Stavia sa nepodplatným sudcom. (A. Mat.)

6. kraj. chváliť sa, chvastať sa, vystatovať sa: Azda od teba nevyhrám? — stavia sa Koza. (Ráz.) Ja platím vyše troch stovák porcií ... a čo on? — stavia sa starý sused. (Taj.);

dok. k 1-4 postaviť sa

postaviť dok.
1. csl dať, umiestniť niečo niekam (obyč. tak, aby to stálo): No aľe chlapi sťeľi robiť parádu, tag na takuo koľeso postaviľi dvuch panákou proti sebe (Lišov KRU); Večer sme do rieki postaviľi vršku a ráno sme hu viciahľi (Brvnište PB); Mali zme f kúce za stolom takí hrnéc postavení (Kostolné MYJ); A toti krosna ket človeg do chiži postavi, ta še ňema dze aňi hnuc (Brezina TRB)
L. poštárki postavené na koňa (Hlboké SEN) - spôsob uloženia vankúšov na posteliach
F. ďe ho postaveu̯, tam stáu̯ (Nitrica PDZ) - o váhavom, nešikovnom, nepríčinlivom človeku; postaviu̯ si hu̯avu (Kuchyňa MAL) - tvrdošijne zotrvával na svojom, zatvrdil sa
2. strsl, zsl vzpriamiť, vztýčiť, zodvihnúť: Ako ho išľi postaviť (máj), zobuďiľi hu, no a to šeci povstávaľi (Detva ZVO); Zvalila si stoličku, postav hu! (Návojovce TOP); Takto ich postaveľi (kusy dreva), opreľi o múr, abi opschľi (Rajec ŽIL)
L. dobre postavené kone (Čataj MOD) - dobre vyvinuté, vyrastené
F. postaviu̯ som ho na nohi (Košťany n. Tur. MAR) - pomohol som mu v najťažších chvíľach
3. csl vybudovať, zhotoviť, vystavať: On ňebol dľho v Amerike, prišiel za nami a postavil dom (Lokca NÁM); Ón si ňepostavev dom, tan ďe mav, ale troška ňiššé (Lapáš NIT); Postaviľi me na to chižu, že bi śe maľi dzeci na čim bic (Tibava SOB)
F. céra je za stodolú postavená (Skalka n. Váh. TRČ) - má tam vybudovaný dom, býva tam
4. csl pripraviť na varenie, dať variť: A ko_com prišla domó, tak son postavela kukuridz variťi (Hradište LUČ); Čerešňovú fazulu son postavila a ešťe sťem spraviď makové slíže (Lapáš NIT); Maľi zme šunki, ba šunki som dneś postavila (Fintice PRE)
5. šar, už určiť miesto, úlohu, funkciu; zvoliť, ustanoviť: Postaviľi ho za richtara (Dl. Lúka BAR); Na schucki postaviľi noveho precedu (Ratvaj SAB); No i joho postaviľi za kuratora (Sobrance)

postaviť sa dok.
1. csl vlastnou vôľou, pričinením vstať, vzchopiť sa, zmôcť sa: Uš sa postaví aj na nohi (Revúca); Poprala som si šetko sama, ke_com sä postavila na nohi (Žaškov DK); Scel son sa postavit (Nitr. Blatnica NIT); Medžitim ľudze śe postavia do dvoch šoroch (Rankovce KOŠ)
F. čo sä na hlavu postavajú (Nižná TRS) - o zbytočnej námahe
2. csl zaujať miesto po stojačky, predstúpiť; zastať si: Postaviu̯ son sa pret kampáňiju a spejtaľi sa ma, že akí som ja remeselňík (V. Lom MK); Medzitím postaviu̯ sa silní muš pred husára a začau̯ sa s ňím smúvat (Brodské SKA); Totej babe barz dzekujem, bo ona śe postavila pret šandara a mu hutorela, že ja ňevini (Haniska PRE)
3. strsl, zsl vystavať si vlastný dom: Tag im aj dau̯ voľáku puožičku, aj sa postaviľi ľudia (Lešť MK); Pre náz buďe vác placu, aš kec ca mladí postavá (Skalka n. Váh. TRČ)
4. strsl, vsl zaujať stanovisko, vyjadriť postoj: A ja som sa potom postaviu̯, že abi zme tú školu postavili (Bobrovník LM); postavic śe proci panom (Jenkovce SOB)
5. jtrenč expr. vzchopiť sa (telesne), pribrať na váhe (o zvierati): Hovado sa pekňe postavilo (Bošáca TRČ)

postaviť, povstaviť dk
1. čo stavaním zriadiť, vybudovať niečo: pekarsku pec a swinnsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda ssyrzu na trzy stupiege (ŽK 1473); rychtarstwy lehoczke ma slobodu mlin sobe postawiti (BUDATÍN 1478 SČL); dalo se hrnczyrom za kachle a czo postawili fl 1 d 20 (ŽILINA 1610); co se dotiče domu a gjneho stawanga, to ktere sem ga postawil (JASENOVÁ 1720); dach wizdwihnuť a postawit, powinny budem (ORLOVÉ 1737); statuere urbem: mesto wystawiti, postawiti (KS 1763)
F. smradlawemu wýnu obyčeg gest krasnu wychu postawyt (PP 1734) o nepravých hodnotách
2. čo kam dať, umiestniť niečo, aby to stálo; koho kam umiestniť niekoho niekam: pan Mikuláš Švindrgal gednv veliku konew (vína) a Chotessowczi druho przed nas su postavili (BYTČA 1484 DSJ); lowas tak welice prenasleduwal fatensa, že konye do izbi postawil (P. BYSTRICA 1730); byl zasadil Pán Bůh rag rozkossi, w kterém postawil čloweka (KB 1757); tak napraveního umrlca vložili do truhli a stojáčky v sklepoch postavili (BR 1785); kdiž budeš dojit, wtedy postaw hrnček ten hore dnom (HK 18. st)
L. gestli včen swoge roky wyplnil, magister ma geho pred czechu postawiti, aby za slobodneho mohol wyhlasen byti (CA 1676) predviesť ho; Panye, ráts jich zlú motz vnyivots posztavitz (DŽ 1752) zničiť; meho muža do put a aresstu slawna stolyce gest wzala a mne chudobnu ženu do zarmutku postawyla (LIPTOV 1765) zarmútila; (žijúc v Babylone) k neprjtelom twár sme postawili a chrbet k wlásti (BlR 18. st) prešli sme sa stranu nepriateľa; byť postavený kde stáť, postávať, nachádzať sa niekde: ma oznamyt wprawde swedek, ktere osoby na čas rozepre negblissye postawene bily (DRAŽKOVCE 1727); obdaleč postawena bywsse swedkowa počut nemohla (TURIEC 1761); byť postavený v čom, pri čom, pod čím nachádzať sa v nej. situácii al. nej. stave: ya Mateg Mokro gsuczi e dobreg pameti postaweny (TURANY 1656) duševne zdravý; ga w myrnem zdrawy postaweny sem (KEŽMAROK 1668) som chorľavý; pri dobreg pamati postaweni sucze podal nam spisany testament (PREŠOV 1688) duševne zdravý; prisny saud wykonan buďe pri tech, genž w prednostech postawenj gsau (SP 1696) kt. majú vedúce postavenie; jestli jsy v hrjchu smrtedlnem postaweni, wyspowydali se máss (PW 1752) ak máš smrteľný hriech; já Dorota Kvássay bywsse od milého Pána do nemocy tužkeg postawená (TRENČÍN 1754) uvrhnutá do choroby; kdo ge w hnewe postaweny, ustupit mu slussy (GP 1782) kto sa hnevá; gá sem člowek pod mocu giného postawený (Le 18. st) podriadený
F. na smrtedelneg postyeli Morauski Gaborowa manzelka bola postawena (KRUPINA 1726) zomierala; Bucerus hlawu swu postawyl wedla toho, že w žadneg obzwlásstneg wecy neňy rozdylnosti mezi lutheranmi a zvinglianmi tvrdošijne na tom nástojil; gako smegu (novoevanjelíci) swug mali huff z prewelikijm zastupen swatych w očy postawit porovnať (PP 1734); pred oči sobě postawme těch pět tysjc lét od stworenj swěta (SlK 1766-80) spomeňme si na ne; z wilitim krwe žiwot swug pred nepritele postawily (L. JÁN 1767) obetovali svoje životy; znáhla by katolícky svet nohámi hore bil postaven (BR 1785) prevrátený naopak; p. na nohy koho pomôcť niekomu, aby sa vzchopil: on sám nad stadcem straž držel, by owečky swe pred wlky branil, s hrdla gegich ge wytrhl a na bezpečne nohy postawil aby ich ochránil; hleď, bys zarmucenemu wjce zarmutku nepridawal, než radegi se usylowal, kterak bys ho na smele nohy postawiti mohol posmelil (SP 1696); ne proto ta postawila fortuna na nohi, abys pissne wistawowal na twu hlawu rohi (GV 1755)
3. koho zdvihnúť, vzpriamiť niekoho: potom tak zbiteho na nohy postawiwsse, obidwa chodnikom odwiedly (TURIEC 1729)
4. čo kam, na čo položiť, umiestniť niekam; nasadiť niečo: wezmy sanitry geden funth a wlož ge do šmelcjrskeho tiglu a ten postaw na ohen (RT 17. st); nech tehdi otewre očy swé Vithaker a okulare sobe postawy (PP 1734); gestly 3 pred gednu nullu postawjss, gakžto 30 gest tridcet; za prwssjm a druhým poločenjm k včiněnj rozdjlu osožj dwa puntiky postawiti (LU 1775); koss aneb ul druhy postawit (PeV 1789);
x. pren (Pane) postaw dussu mu ustálu na mjsto nagžadostiwégssyho pasunku wedle studének rozkossi twég (BlR 18. st)
L. Peter Luther postawyl gest przed namy zalobu na Thomase Schuwada (ORAVA 1571 DSJ) obžaloval ho; byť p. v čom na čom nachádzať sa, byť umiestnený niekde: geden pohansky mudrc prawyl, že on nic za wetssy zazrak nedrži, gako ze we wysokem neby wody postawene gsau (PP 1734); Dalila jeho (Samsona) toliko prosyla, dokut jej zjewil, ze wssecka syla jeho we wlasach postawená jest (PrW 1780) spočíva
F. druhý základ, totiž wasse wlastnj zdánj, gest na obrtliku postawená (FP 1744) je vratké
5. práv koho (pred koho, čo) dať predviesť (napr. ako svedka) niekoho na potvrdenie niečoho; predvolať niekoho na súd (ako svedka al. ako obžalovaného); čo predložiť niečo ako dôkaz al. potvrdenie niečoho: przistupil przed nas Merthuss a postawil cztyrzi dobre lidi a zadal, zeby seznali, kterak kup sie gest stal mezy Merthussem anebo Petrassem Thursky; pro vwarowani ruznicz Jakub Orzissko postawil gest przed nami wirohodne susedy nassie (ŽK 1489; 1518); rukoyem Jeho Milost pana Ruber Ianussa, žeby tych ludczy postawyl do stolyce te pryssle, kterzy lapaly meho poddaneho (SPIŠ 1575 DSJ); Martin dostatečne postawyl swiedectwy, žie ty wssecky wiecy Gelena Doře na oči namitala (HLOHOVEC 1592); constituere vadimonium: rukogewnjka postawiti, aby pred práwem stál (KS 1763)
L. p. pred, pod právo, k právu koho predviesť pred súd niekoho ako svedka al. obžalovaného: procurator y ginich hodnovernich swetkuow pod prawo postawil (P. BYSTRICA 1620); ponewadž poddany samy toho netagy, zie by pohanku newipasly, Geho Milost poddanych swich k prawu postawil; Pawel Rogyk, postawicze swedkuw pred prawo, doswetczity nic nemohel (ILAVA 1632)
6. adm koho, čo do čoho zapísať, zaznačiť niekam: manzela mogeho do obligatora postawit sem dala (SKALICA 1773); gestli statek se predawa, potreba gest grunty staweny do umluwy postawiti (WZ 1797)
7. koho kam, k čomu pririeknuť, vykázať niekomu nej. miesto al. úlohu; koho kým, nad (čím) urobiť niekoho niečím: ten cžlowek uwedl Laczka a Mikulasse Yarosse do panowanj tehož domu a postawil gak gich, tak take gegjch dedicže k wecznemu wladanj (BRATISLAVA 1559); Buch vwiedol gest geho (človeka) do paradizu a rage a postawil gest geho, aby dielal a ostryhal gey (BAg 1585); synu člowecy, stražnym sem te postawil nad domem yzraelskym (SP 1696) poveril som ťa; Pán Kristus za nász sztanól szinom tsloveka, abi nász posztavél szinami boszkima (MCa 1750)
8. koho kam, komu, za koho ustanoviť, menovať do nej. hodnosti, funkcie: ten pan hetmana, ktoreho ste buli nam postawjlj, czel nam tu hetmana postawicz Wengrina (s. l. 1597 E); Waša Wekomožnost ráčila geho (Turčániho) tuto do bognickeho statku za urednyka nám postawiti (BOJNICE 1619 E); w kralowskem meste Pressowe renovatia se stala a postawili pana richtara pana Georg Baldany (PREŠOV 1667); kněz od Krysta za duchownjho sudce postawen gest (IA 1708)
L. koho za koho určiť niekoho ako nástupcu, zástupcu v niečom; ustanoviť ručiteľov: gestlize by ktery z rukogmich vmrzel, tehdy gma Jan pisar na miesto toho postawiti ginssieho dobreho czlowieka (ŽK 1469); (učeň) za sebe att rukogmy postawy; ktery včzen do cechu se pripowie ma za sebe poručnikow postawiti (CA 1579; 1675)
9. zaujať vojenské postavenie, zoradiť sa: copias producere: lid w ssyku postawiti (WU 1750); duplicare turmas: na dwa radi postawiti húffi (KS 1763)
L. cýsař grófu Stárenberga a Pálfyho Rákocýho wogsku na odpor postawil (SH 1786) vyslal proti nim
10. (o ohni) rozložiť, naklásť: po druhe zase tymže obyčajem ohen veliky postavili, že šahta zhorela (BOCA 1610)
11. čo (komu) vytýčiť, formulovať niečo; určiť: postawily mu (Pavlovi) medzu, yako se prwe orawalo (S. ĽUPČA 1603) určili hranicu; protož sobě toto towarýšstwo welmi dobre rozmyslelo hore doloženu otázsku postawiti (ŠkD 1775); kolik tehdy gednakaždá osoba (peňazí) má? Postawme, že prwnj má 2 fl, druhá 4 (LU 1775)
12. čo vytvoriť niečo, dať vzniknúť niečomu: smrt wssecku marnost a weselost s toho domu wihnala a krestanskeg mudrosti počatek a ffundament donesla a postawila (MK 18. st); -ovať ndk k 1: kdy nekdo ssurffuge a ssurff swug postawuge a zatim chcel-li bi tu samu na ginne mjsto pohnuti, ten gi ma znowu prigati a wiprositi; když pak nekdo erbštolnu začina a postavuje (MB 1701; 1759); k 2: w tak welikém nebezpečenstwy zatracenj wěčného postawuge člowěka opjlstwy (MP 1718) vystavuje ho; mjsto, kdež postawugeme wčelnjk, od wětrů má býti zachráněný stawenjm (GO 1792)
L. p. ku príkladu, za príklad klásť niekoho za vzor: Dawida krale nekdj welikého jeruzalemského ku prikladu postawugem (SK 1697); takže wjucuge gich (Kristus), pacholatko za priklad postawugice (CS 18. st)
F. takowimj slowmj nas na nohy gakoby postawowali a upewnowali (RUŽOMBEROK 1775) povzbudzovali; p. pred oči čo (komu) predostierať, dávať do pozornosti niečo: techda y slowutny magistrat slišicze takowu neporadnu a straslywu zalobu a pred očy postawuge zákon božy a statuta meske (S. ĽUPČA 1737); nahodi wssech wecj pred oči mi postawuge (PT 1796); k 4: loco: postawugem, ňekam kladem (KS 1763); slowá býwagj složene ze slow a konečnjch, které pro sobě nic neznamenagj a ku koncy slów se postawugj, ku prjkladu pánstwj (GT 1780); k 5: kdyz sie pan Jan Podmanicky bude postawowaty, aby list postawowany dal k weczney rucze panu Turzowy (B. BYSTRICA 1493); w tem Jan Walko zadneho gisteho swedomy nemohl postawiti ku pomoczy swey, nez y to swedomy geho proti nemu swedczilo, ktere on pred pany zemamy postawowal (P. ĽUPČA 1543); A tolyko dnessny den zalobu cziny a wedle sweg querimonie zadneho poradneho swedomy nepostawuge (D. MOTEŠICE 1584); tehdj za swedka tegže wecj postawuge Daniele proroka (CS 18. st)
L. winny: kterj kdi se pred prawem postawuge (KoB 1666) obžalúva; k 6: surrogo: na mjsto ginssého posaďám, postawugem (KS 1763); z ohledu na obecné urady vstanowuge se, aby do takowjch dobre zaslužili kraginskj synowe postawowani byli (AN 1793); p. (si/sebe) dk čo vystavovať si niečo: (Štefan Révay) aby tež neprodlihal sobe postawity humno (BLATNICA 1638); dopustila sem Lasi Yanosowy, abi si znowu chižu postawel z drewa (M. KAMEŇ 1743); postaviť sa dk
1. vystavať si dom: w tom mne pan mug silil, abych se na swem mieste otnjm stawal, y postawil sem se, dal mi pan y lihotu (NIŽNÁ 1635)
2. zaujať postavenie v stoji, stať si niekde: postawila se, ó Bože, Maria Panna na prawici twu w ruchu pozlacenem (MS 1749); dosť se moje líce páli jako praženice, že sem se tu postavila (PV 1761-81); nechť prinde a nechť se postawi uprostred nas onen Baltazar, nech nam nečo powi (SQ 1781)
L. protože ty znova mesto swé wystawýss, w swé welebnosti widome se postawýss (CC 1655) urobíš sa viditeľným; Ssinom Cyrenegsky do Geruzalema prissel, a tam se k obydlenj postawil (SP 1696) usadil sa; nabožnie Pana Boha prosme, abj se pri nas postawitj, silj a moci wogakom krestianskym dodatj račil (KT 1753) aby nás ochraňoval; kuruc sa welmi sylne postawil, z djel welmi tuhu strelbu pustil (ŽD 1799) silne odporoval; ire in dubiam aleam: na prubu se postaviti (LD 18. st) vyskúšať niečo; p. sa na odpor (ku) komu, čomu prejavovať odpor, odporovať niekomu, niečomu: kdyby cardinal Simoneta nebil se na odpor tomu postawyl, coelibat k nagwissjmu vžitku cirkwe bil by preč odnaty (WO 1670); ktery by se k swemu cechmistrowy na odpor postawil, ma pokutowany bity na cžtiry funty wosku (CA 1712); kus sigotye nam Geho Milost pan prefectus odewzdal, na odpor se postawugice Geho Excellentij (ADAMOVCE 1715)
F. p. sa pred oči, v oči komu odhodlane, smelo predstúpiť pred niekoho: Krystus smele se wssem sudcům gakožto newinny w očy postawil (SP 1696); zdaliž to nebila welika smelost, kdy syn matky machabegské w očy se postawil a samemu kralowy rekl (COB 17. st); pokorne slawny magistrad prepitugem, že timto mim chtrnjm psanjm smim se pred oči postawiti (PUKANEC 1761) opovažujem sa vám ho predložiť; p. sa pred súdnu stolicu, pred tvár (božiu), pred obličajom (božím), pred Pána nebeského náb nechať sa súdiť Bohom: malo by bylo žiwot tento stratitj, ale w chrjchu umriti, pred sudnj stolicu se postawitj (SK 1697); obetugem tebe (Bože) wlastny stworeny twe, abich se pred obličegem twogim z radosty s nym postawity mohla (AgS 1708); o, když se stane, abych se pred twu twár postawil (ZP 1716); musy se gedenkaždj pred Pane nebeskeho postawjty (CS 18. st)
3. dostať sa, prejsť do stojacej polohy, vstať: angel Pane powstawil se a swetlo zaskwelo se w žalary (Le 1730); Kapka Jano mne ženu y syna tak powgazal a ležat nechal, že sem sotwj sa mohol hore postawit (L. SIELNICA 18. st)
L. mily bratre, teraz se postaw zmužilym a statecnim ritirem Kristowim (AgS 1708) buď zmužilý a statočný; (Kristus) ubohim se posztavil, bi nász bohatima szpravél (HPS 1752) spravil sa úbohým
F. politia židowska nikda se wjc k swemu stawu prwssjmu nenawrati a na nohy nepostawy (SP 1696) nespamätá sa, nevzchopí sa
4. kam, do čoho, ku komu/čomu dostaviť sa, prísť niekam; neny na ten czass mi mozne k vam se postavity (BOJANOVICE 1539 SLL); cechmistr každoročne k počtom ma se postawyti (CA 1750)
5. práv prísť, dostaviť sa, ustanoviť sa (napr. na súd) ako svedok al. obžalovaný: muoz toho wieznie wypustiti na geho czest, wedle prawa na postaweni a przygde-li potem a postawi se, swuoy slib wymienie (ŽK 1473); (Jakub Litvín) se na gisty cyl neb termin k rozeznanj rozepre nepostawil (RUŽOMBEROK 1601); gestli by byli lyde, ktery pred pocztywim prawom magj czyneni, tie se magi postawit okolo osme hodyni (ŠTÍTNIK 1610); ale y z poručnjky zawazat winneho gest obyčeg, aby se postawil (KoB 1666); cechmister každoročne k počtom ma se postawyti (CA 1750); Jakub Majer pred sl. magistrat postawiti se nechtel (PONIKY 1792)
L. p. sa k právu, na práve prísť na súd, byť na súde: ten spoluobiwatel wass k nassemu prawu se nepostawyl, gakz by nasseho potupowal prawa (ŽIAR n. H. 1578); v den zloženy chczeme sie osobnie na vassiem cztnem pravie postavitj (N. MESTO n. V. 1616 SLL)
6. proti komu, čomu, vystúpiť nepriateľsky proti niekomu, niečomu, dať sa do boja proti niekomu, niečomu: gestli by se nekterj z bratow chtel proti p. cechmistrowy powstawyti, takowy ma z cechy wiwrženy biti (CA 1609); (Norimberčania) o to prosily cýsara, aby gým opeť spowed naložil, a tak proty zlosťy se postawyl (PP 1734); Taurúm stiry mesyce powstawylo sa proti Ffrancuzum a dobywány držalo roku 1706 (KrP 1760); Hrabussičane s ozbrogenjmi rukami proti tomu se postawili (HRANOVNICA 18. st)
7. komu, čomu dať najavo nesúhlas, vzoprieť sa niekomu, niečomu: Jebuzegssti tak mocnemu krali, gaki bil Dawid, smele se powstawili a sprotiwili (MS 1749); (deti) nebudu sa obawaty y rodicum sa protiwity, postawity (SJ 1765); tam bjlj y farizeowe, uhlawni geho (Kristovi) nepritele, awssak žadni se gemu nepostawjl (CS 18. st)
8. za koho zastať sa niekoho; zaručiť sa za niekoho: za Ottlýk Giurgya tuto v nas a w Chocholneg dwa sa postawily, geden sedliak a druhy hostacžny (CHOCHOLNÁ 1612); Gezjss Krystus za nas se postawil (KK 1709)
9. (o rastlinách) vzmôcť sa, dorásť: nedopusti se žadneg lichwe tam pasty, žeby se hage postawily a zrostly (TRENČÍN 1675); gaczmenj, czo sa pozaorawalj, pekne sa postawilj (KOŠECA 1768)
10. ujať sa funkcie: czo se dotycže vržednyka, aby na geho mysto osoba hodnowerna postawiti se mohla (HLOHOVEC 1563); succedere in locum alterius: postawiti se na ginssé mjsto (KS 1763); -ovať sa ndk
1. k 2: prossyme tebe, raczyss služebniczu túto, ktera se pred tebe postawuge, milosrdenstwym twym obdariti (BAg 1585) kt. pristupuje; wolam k tobe, o, Bože, a neslississ mne, postawugi se, ale nehlediss na mne (COB 17. st)
F. pratelkino, nemocy težkeg sy nadobila, pro kteruzto prýčinu do chramu Pane prychaziss a pred twar bosku se powstawugess (AgS 1708) ideš prosiť; obraz geho (otca), kdiž gesste any zore se neznamenali, pred očj gemu (Telemachovi) se postawowal (PT 1796) zjavoval sa mu; p. sa na (v) odpor odporovať: tento zwrchupsany I. na zialohu Geho Welkomožnosti ziadnjm spusobem w odpor se nepostawuge (ILAVA 1637); gestly by se nassyel takowy, genz by tomuto dokonany na odpor se postawowal (ZÁBORIE 1714); lidy, kteri se Kristu y učeny geho na odpor postawugi (CA 18. st)
2. k čomu dodržiavať niečo: w swych rečech stala gsem, to same se y ninj wyhledawa od wys, aby ste rečj swych stalj a k smluwe se postawowalj (N. MESTO n. V. 1597) dodržiavali ju
3. (proti čomu) vystupovať nepriateľsky proti niekomu, niečomu, zaujímať negatívne stanovisko: žaden se nenachazel, ktery bi protiwko tomu (dohode) postawowal se (SLIAČE 1602); spurne sme se postawowaly a zle o wrchnosty mluwily (COB 17. st) správali sa; (učeň) aby ruku danim slibil panu cechmistrowy, že proti artikulum se postawowat nebude (CA 18. st E)
4. pre čo prikláňať sa k niečomu, stavať sa na obranu niečoho: pro ochraneny prawdy postawugem se (PP 1734)
5. zaujímať niekoho miesto al. postavenie, nastupovať po niekom: na zemreljch mjsto se postawugj ginj, kterj se namestkowe zowu (KoB 1666)

povstaviť, povstavovať p. postaviť