postavený -ná -né príd.
nadradený 1. zaujímajúci v poradí, v systéme vyššie, dôležitejšie miesto (op. podradený): mať nadradené postavenie • vyšší • nadriadený • vyššie postavený • kniž. superiórny (z hľadiska pracovného, právneho a pod. zaradenia): rozhodnutie vyššieho, nadriadeného, vyššie postaveného pracovného orgánu • všeobecnejší • širší • strešný (majúci väčší rozsah a menší obsah): všeobecnejší, širší, strešný pojem (v logike) • základný • hlavný • dominantný (z hľadiska dôležitosti, závislosti): základný, hlavný vetný člen (op. vedľajší); otec má dominantné postavenie v našej rodine
p. aj privilegovaný
2. p. povýšený
podradený hierarchicky nižší (op. nadradený) • nižší: podradené, nižšie postavenie • užší: podradený, užší pojem • podriadený • nižšie postavený (obyč. v pracovno-právnom vzťahu): podriadený, nižšie postavený pracovník, orgán • kniž. subalterný
postavený príd.
1. odb. stavaný, utváraný, formovaný istým spôsobom: pes má rovno p-é nohy;
2. majúci isté spoločenské postavenie: vysoko (nízko) postavená osada; vyššie (nižšie) postavená osoba;
3. trochu zastar. nachádzajúci sa, existujúci, jestvujúci: Štúr chcel mať jednotlivcov postavených bez manželiek, bez detí. (Škult.); muž, v hmotnom ohľade dobre postavený (Tim.); obslúžila i mužovu macochu, postavenú v ťažkom kríži (Tim.) chorú, utrápenú; Anička, sťa v úzkosti postavená, splašená holubica (Lask.)
postavený príd 1. vystavaný, vybudovaný: dom mezy Andreasem Slenczenskym a Jakubem Korodu postaweny (P. ĽUPČA 1563); kterykolwek na holi mel pro svu čeladku postavenu chalupku (PAPRADNO 1673 LP); koncza kurincza krmniczek nowe postaweny (TRENČÍN 1713); aedes votiva: z wrúcnosti Bohu postaweni kostel (KS 1763); tuto w dome postaweném bydljme ne w darowaném (BlR 18. st) 2. (o osobách a veciach) umiestnený, nachádzajúci sa niekde: offera, aby nge na oltar, ale do buksy postaweneg wedla oltara skladana bila (SPIŠ 1785); obiwatel dediny Horneg Strehoweg w Neogradskeg stolyci postaweneg (H. STREHOVÁ 18. st); cyrkew s. k žadneg wecy lepeg se nepripodobnuge, gako k lodjčke na mory postaweneg (CS 18. st) 3. kt. sa nachádza v nej. situácii, stave al. položení: richtarom, bozenikom y wsseliyakeho stawu w uradiech postawenim lidem sluzbu swu y pozdraweny wskazugem (B. ŠTIAVNICA 1577); Yančo Hanula w nekterey sui misery postawenj prodal ctwrt (SLIAČE 1619); na faru panu viceisspanowi a panu Ostroluczkimu, kdy pana farare w nemoci postaweneho nawstiwyli (ZVOLEN 1637); zly sprawcowe na gakowemkoly postaweny žadne bane nebawowaly (MB 1701); otcze nasseho guz w poslednom weku postaweneho, powinowaty budeme dochowať (BLATNICA 1704) veľmi starého; od sjna Gabora giž w sedemnastem roku postaweneho wjrozumel, že pan Jeszenszky pana instansa uderil (MARTIN 1731) majúceho sedemnásť rokov; dwa lidé w gednég ceste postaweny kwyteček nassli (BlR 18. st) idúc spolu jednou cestou L. wssakže ya, yakžto žena rozumu maleho postawena, toho litugj (BARDEJOV 1664) menej rozumná; pani Melissius Annu Mariu pri dobreg pameti postawenu sme nassli (PREŠOV 1697); Targuinius we wezeny postaweny any wernym any newernym milost preukazaty nemohel (MC 18. st); p. von z čoho kt. sa nachádza vonku, mimo niečoho: luteráni a kalwyni tak y gini wen a cýrkwy katolickeg postawený (ČS 1754); čarownik guss won postaweni chcel na kone ssedat (SJ 1770) 4. adm (o osobe) predvolaný, predvedený (obyč. ako svedok); (o veci) predložený ako dôkaz al. na potvrdenie niečoho: swedomy na zadost pana Martyna Seicz postawene (RUŽOMBEROK 1576); spravedlivost sme vczinily vedle pred nas predlozenich a postavenich svedkov (KLÁŠTOR p. Z. 1618 E); walach ako y pred sudom postaweny, predce se zdržeti od sspatneho mluwenj nemohl (PONIKY 1793) 5. ustanovený, určený: status: ustanowený, postaweny (KS 1763)
povstavený p. postavený