postava, -y, -táv ž.
1. ľudské (zried. i zvieracie) telo vzhľadom na línie, proporcie, vzrast: mohutná, plecnatá, objemná, štíhla, vysoká, nízka, útla p.; pekná, dokonalá p.; zhrbená p.; ženská, chlapčenská, dievčenská p.; dobre stavaná p.; je strednej p-y, človek vysokej p-y; p. ako jedľa; hovor. má dobrú p-u je pekne urastený(-á); kôň známej postavy (Tat.); junónska p. o vysokej, plnej, majestátnej žene; adonisovská p. o peknom, urastenom mladom mužovi
● rytier smutnej p-y a) Don Quijote, známy románový hrdina; b) o človekovi podobných vlastností, ako mal Don Quijote;
2. telesný zjav človeka, človek, osoba: Z tône lesa vychádza postava. (Pláv.); knísali sa dve ľudské postavy (Fr. Kráľ); mravenisko ľudských postáv (Letz);
3. ľudská osobnosť vo svojej celistvosti, najmä stvárnená v dramatickom umení al. v literárnom diele: hlavná, ústredná p. diela; vytvoriť p-u (na scéne); historická p. osoba historického významu; legendárna p. okolo ktorej sa vytvorili legendy, povesti; Andrej Bagar v postave hrdinu drámy; Hviezdoslav je veľká postava slovenskej literatúry; galéria postáv rad typov ľudí; Postavy ľudové sa Hurbanovi nedaria. (Votr.);
postavička, -y, -čiek, zried. i postavka, -y, -viek ž. zdrob. expr.