post -u m. kniž. miesto, postavenie, stanovište (stráže ap.): zaujať svoj p., palebný p., p. stopéra
pôst -u m.
1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.;
pren. expr. odriekanie
2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie;
pôstny príd.: p-e jedlo obyč. nemäsité, pren. ľahké
post -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.
pôst -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.
ex post citátový výraz ⟨lat.⟩ kniž. ▶ (o deji al. stave) následne po niečom: syn. dodatočne; op. ex ante: schváliť zmluvu ex post; dozvedieť sa niečo ex post; kritizovať postup ex post; bol to dôvod ex post; Dožadovali sa, aby obom žiakom ex post odňali maturitné vysvedčenie. [J. Lenčo]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ex post prísl. ‹l› kniž. i odb. (o deji al. stave) následne, dodatočne, neskoro (op. ex ante)
post factum [fak-] ‹l: „po čine“› kniž. po čine, po udalosti
post festum [fé-] ‹l: „po sviatku, po slávnosti“› kniž. (o premárnenej príležitosti) neskoro
post Christum (natum) [chrí- ná-] ‹l: „po Kristovi, po Kristovom narodení“› jeden zo spôsobov datovania nášho letopočtu, skratka p. Chr. (n.), P. C. (n.)
post meridiem [-rí-] ‹l› (v angl. prostredí) popoludní, poobede, skratka p. m.
post partum ‹l› lek. po pôrode
post -u m. ‹t›
1. hovor., publ. vysoké, privilegované postavenie, funkcia 1: upevniť si svoj p.
2. šport. slang. miesto, umiestnenie: nový hráč na p-e ľavého obrancu
post urbem conditam [kon-] ‹l: „po založení mesta“, t. j. Ríma, r. 753 pred n. l. › (podľa starorím. datovania) dodatok k údaju roka, skratka p. u. c.
abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciu • striedmosť • zdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosť • zastar. striezlivosť: spolky striezlivosti • odriekanie • expr. pôst • kniž. frugalita (zachovávanie miery)
dodatočne po určitej lehote, po skončení niečoho, po čase • ex post: zmluvu schválili dodatočne, ex post • neskôr • neskoršie • potom: vysvetlím mu to neskôr, neskoršie; dodatočne, potom to podpíšem
ex post p. dodatočne
funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľa • úrad: vzdať sa svojho úradu • postavenie: mať vysoké postavenie • úloha: mať vedúcu úlohu • miesto: dostal zodpovedné miesto • kniž. post: post ministra
2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umenia • úloha • poslanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školy • význam: význam tvorivej práce pre spoločnosť • platnosť: ekonomická platnosť mzdy • kniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách
3. p. chod 2, činnosť 2
miesto1 1. vymedzený priestor, kde niečo je al. niečo sa deje • lokalita: v našom kraji je niekoľko pekných miest, lokalít
2. priestor, ktorý môže niekto zaujať • hovor. pľac: nemám dosť miesta, pľacu • kniž. post: toto miesto, tento post treba strážiť
3. p. zamestnanie 4. p. funkcia 1 5. p. orgán 2
postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesť • držať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deň • hladovať • držať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomu • fraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň
pôst p. abstinencia
post p. miesto1 2, stanovište
ex post prísl. (lat.) dodatočne, potom: schváliť niečo ex post
pôst, -u m.
1. zdržiavanie sa pokrmov, najmä mäsitých (dobrovoľné, na základe zákazu, v starších časoch z trestu ap.): prísny p.; Pôsty, prísne dočasné zákazy jedál, to je vecou žalúdka. (Vám.) Bol by zaslúžil ozajstný árešt spojený s pôstom a palicami. (Jes.);
pren. expr. odriekanie: Dnes zjedia všetko, nemysliac na to, že už zajtra nastúpi dlhý pôst. (Jégé) Lejla pocítila túžbu zahrať (na citare). No teta riekla: „Je veľký pôst pre nás“ (Vaj.) čas odriekania.
2. cirk. časť cirkevného roku, obdobia štyridsiatich dní pred Veľkou nocou; čas, v ktorom cirkev zakazuje veriacim jesť mäsité pokrmy: štyridsaťdenný p.; Zajtra je Veľký piatok, najväčší pôst. (Jil.) Dnes je veľký pôst. (Heč.);
pôstny príd. p. čas čas pôstu; p-e jedlo bezmäsité, pren. hovor. expr. málo mastné, nedostatočne omastené
post1, -u m. kniž. stanovište stráže; miesto, stanovište: vojak stojí na poste (Dobš.); palebné posty (Lajč.); Ten druhý zostal na poste, keď išli proti pancierom. (Karv.) Stojac na svojom poste, vidím hodnostárov. (Kuk.); šport. p. stredného útočníka;
pren. zodpovedná hodnosť, funkcia: na každom poste národného života (Tat.); Povedali vám, súdruhovia, že idete na mimoriadne ťažké posty? (Laz.)
post2, -a, mn. č. -ti m. zastar. člen stráže, hliadky: Pred hlavným vchodom stál post. (Rys.)
post3, -u m. poľov. druh náboja
post1 m. 1. voj. strážne miesto, stanovište: Ňiékerí vojáci spia, ňiékerí sa na poste (Návojovce TOP); Stáu̯ na posce (Rozbehy SEN); Stoji vojak na posce, a ňešmi śe stamadzi rušic (M. Slivník SAB) 2. miesto, postavenie: Vof Prahoh je na barz visokim posce (Žatkovce SAB)
post2 m. voj. člen strážnej hliadky: Bou̯ son na onom - ako post (Prievidza); A ohlásili posťi, že Taľáni prešľi čes Pijavu (Málinec LUČ); Ta chodzili posci a mi sme v takém plevníčku sedzeli (Kúty SKA); Ket śe spuśčalo dolu rizňu, ta tam už bul jeden poz_dolu, že kebi dafto išol, že ho (drevo) ňezabije (Smižany SNV)
post3 m. poľov. i voj. druh náboja: Posti boli štirki, dvanáski, desini aj nulki (Siladice HLO)
post m nem 1. stanovište stráže: nema žaden (vojak) pod straczenim žiwota swug post zanechati; kazdi schildwacht, pokud na poste stogi, swug zbrog nema wipustit (VoP 1760) 2. živ strážnik: dal sem sto talarow hotowich a postowi tez za pancir zamkowi (KEŽMAROK 1562)
post m člen stráže, hliadky: dal sem sto tolarow hotovih a postowi tez za panczir, za rukawi sestnaste, kterih sem poslal prez pana Baltazara temv postowi Glazerovi (KEŽMAROK 1562)
pôst [pô-, pú-] m lat/nem 1. zdržiavanie sa pokrmov, najmä mäsitých (dobrovoľne, na základe zákazu, z trestu ap.): wčas pak zgewneg potrebi nebudu powinni bratry na pust tělesny (RB 1713); wižjweni wihledáwal sem práci ruk mjch a bugnost tela meho ostrjma posti na uzde sem držel (VP 1764); (s. Jozef) od toho času tak welikú w pokrme strjdmost držet počal, že žiwot geho ustawičný púst nazwan byti múže (SlK 1766-80); nas sebe samich naglepsseg pokutugeme puostamy (MiK 18. st); zgeweno bude, gak swati pustewnici a reholnici twrde puosti zachowawali (MK 18. st) 2. cirk časť cirkevného roka, obdobie 40 dní pred Veľkou nocou; čas, v ktorom cirkev zakazuje veriacim jesť mäsité pokrmy: kazdeho roku wzdycky o pol puostu dawky wydyecke tež bude powjnowaty mymo arendy tenže Straka odbywaty (s. l. 1621); po wssech mjstech puosty čtyrydceti dnj a giné od massa zdrželiwosti se zachowawagú (IA 1708); zdrawy a wsselike požehnany gak duchowne, take y telesne w tomto swatem puostye Wasseg Milosty winssugem (N. PRAVNO 1725); slane a gine ribi suche na půst prichistag (PR 18. st); svátky mnohé vyhodili, puosty štyri dokonali, každý štvrť roka jeden den, to se čudoval nejeden (ASL 18. st); gecme, pime a hodugme, wssak nam pust nastane, zarmutek mat budeme (KP 18. st) L. kantrovný p. quatember: kantrownj půst, čtwerowýročnj neb štwernásobnj posty, suché dni gménem (WU 1750) pripadajúci na začiatok štvrťroka; -ny príd k 1: postnuo gedlo Johaneska Simoniho dala swoge k obedu (KRUPINA 1734); s odbiwateluw nassich prawa takmer polowica takowu terchu obtižena gsuce a w tento usky čas sobe pomocy nemohuce, dawno giž na tohoročny chleb zapomenuty a na posneg kuchiny prestati musely (VAŽEC 1768); wodne žabi lide geda, ale len zadek z nohamy, gsu postne gidlo (PR 18. st); k 2: oznamugj, že se prytreffyla nektera wecz Mikulassowy Pastorkowy pry meste Trenczjne o yarmeku postnym (B. BYSTRICA 1610); wsseci času postniho maso geda, preco nge y ga? (MS 1758); ktery by v prvni den vyročitych slavnosti se opovažil muziku držat aneb tancovať, jako i cely čas adventny a postny, ti všetci budu pokutovani (PRÍBOVCE 1765 CM); toto gest kratky witach wsseckych buducnych mich kazni pustnych (CQ 1783)
pošt m ban pracovná zmena, šichta: hawir nekdi wice posstuw neb ssicht wykonawa a wirobj (MB 1701)
púst p. pôst