pospolite prísl.
pospolitý príd.
1. prostý, obyčajný; pochádzajúci z ľudu: p. ľud, p. človek; p. národ (Kuk.); p. Slovák (Vlč.); p-é vrstvy (národa, ľudu) (Mráz); p-á pesnička (Tim.); p. kabát (Rys.) aký nosí pospolitý človek;
2. všetkým spoločný, všeobecný, verejný: Srdce tĺklo za veci pospolité národa celého. (Hurb.); nedbajstvo o vec pospolitú (Kuk.); Preklenul si svet súkromných žiaľov k pospolitým métam. (Kost.);