posol -sla mn. -i/-ovia m. osoba poverená doručiť správu: kráľovský p., rýchly, dôverný p.;
pren. kniž. p. jari predzvesť;
poslík -a mn. -ci/-kovia, poslíček -čka mn. -ovia m. zdrob.
posol posla pl. N posli/poslovia m.
posol 1. osoba poverená doručiť správu • kuriér (kto dopravuje dôležité správy; v minulosti osobitný rýchly posol): diplomatický posol, kuriér; kráľovský posol, kuriér • zastar. poslanec
2. p. vyslanec 3. p. príznak
príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia
vyslanec človek vyslaný niekam s určitým poslaním • posol: kráľovský vyslanec, posol • emisár: emisár OSN
p. aj zástupca 1
posol, -sla, mn. č. -sli/-slovia m.
1. osoba prinášajúca zprávu, posolstvo al. vec od niekoho, osoba poverená posolstvom: poslať zprávu po poslovi, poslom; rýchly, spoľahlivý p.; Posol priniesol list od pána fiškála z mesta. (Stod.) Už druhého posla poslala do krčmy pre svojho starého. (Urbk.); kráľovskí poslovia (Hor.); jazdní poslovia (Jégé);
pren. kto al. čo niečo ohlasuje, sprostredkuje ap.: Lastovička (snežienka) je (prvý) posol jari; p. mieru, lásky; posol rána — vietor (Jes.)
● náb. p. boží, nebeský p. a) anjel; b) smrť; žart. išiel posol, prišiel osol; posol-osol (úsl.) o niekom, kto zle vykonal poslanie, neodovzdal správne posolstvo;
2. poštový zamestnanec doručujúci zásielky na miesta vzdialené od poštového úradu: doručiť zásielku poslom;
3. trochu zastar. doručovateľ: Szamaranský je poslom na MNV. (Gab.)
4. zastar. vyslanec: Povedz mi, knieža, tá v malinovej toalete kto je... Tam s poslom španielskym? (Jes.);
poslík, -a, mn. č. -ci/-kovia m.
1. zdrob. expr. posol: Či nie je jeho žena nejakým ľúbostným poslíkom? (Bod.)
2. zastar. zamestnanec firmy, podniku, hotela ap. na vykonávanie drobných služieb (obyč. chlapec), vybehávač: Prijali ho (u jednej firmy) za poslíka: písať obálky, lepiť a roznášať listy. (Gráf);
poslíček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr. posol, poslík
posol m. strsl, zsl osoba, ktorá prináša zvesť al. odovzdáva nejaké posolstvo (správu, vec ap.): Poslala son posla s vísluškou (Návojovce TOP); Bol tu jakísik posel z mesta, že máš id okná zasklit (Val. Belá PDZ) F. aňi osla, aňi posla (Krivá DK), išóv posol, prišóv osol (Lukáčovce HLO) - o nesplnení poslania al. posolstva
poslová p. posol
posol [-ol, -el] m 1. osoba prinášajúca správu al. vec (najčastejšie list), poverená posolstvom al. nej rokovaním; kuriér: rychtarz gma posly poslati w duom (ŽK 1475); pokazal sem gym lyst, ktery ste od posla werneho ke mne poslalj (HANDLOVÁ 1573); moi possol mussil (list) naspak prinesty (RUDNO 1643); Wassych Milosty lyst sem prygal od posla anebo sluzebnika (KRUPINA 1647); tabellarius: poczta, posel (VT 1648) poštár; techdj kaže Buch Wssemohucj angelowj, poslowj swemu (MS 1758); extudere tabellarios: posla aneb počtára na cestu poslati (KS 1763); x. pren smilné a nestydate oko smilneho a nestydateho srdce gest posel a znamenj (MC 18. st) prejav L. skrze posla pokoge pokog žadan bjwa (KoB 1666) zjednávajúceho mier; caducifer; pokógny posel (KS 1763) Hermes; rýchly, chytrý, náhly p. rýchly kuriér: wypraweny gest nahly posel strany massa wogenskeho (ŽILINA 1702); (Ezechiáš) do každeho kútu kragni sweg chitrých posluw odeslal (PP 1734); (Minerva) k pomoci Telemachoweg duhu, ktera rjchljm poslem bohuw sluge, wislala (PT 1796); listovný, listný p. poštár: tabellarius: listownj posel (AS 1728); tabellarius: listny nosytel, počtár, listowny posel (KS 1763); naschválny p. osobitný, zvláštny p.: antipendium kozenne poslal po naschwalnym poslu (SKALICA 1623 E); ucžinila sem tak ledayaky zamestnanj, nemohla sem odyet, a tak wčill posylam naschwalniho posla (s. l. 1680) F. v závere testamentu: tohoto času biwsse nawstiweni poslem božim, ktori mne napomina, abich sporadal mug žiwot, dum, manželku, ditky (RUŽOMBEROK 1667) o ťažkej chorobe a blížiacej sa smrti; znaj, že bi pekelní tito posli (slobodomurári) ništ ňemeli, kďiž bi jsťe sa vi maťerinskim jazikem breviár modlili (BR 1785) o osobách stelesňujúcich zlo; kulhawy posel častokrať giné prinassy (SiN 1678) o pomalšej a overenej správe 2. vyslanec; pápežský vyslanec, legát; preco potom od rymskeho papeže byl legat anebožto posel poslany: poslowe mést a kragynek; panstwy papezské deset kragynek obsachuge (!), ktere skrze swych legatuw anebožto posluv rydi pápež (KrP 1760); -kyňa, poslová ž 1. k 1: račte toliko tuto chartu skrze tutože poselkini relegowati k niektereg osobi (s. l. 1654); nuncia: zwestowačka, oznamowačka, poselkyňa (KS 1763); swedkina jakosto posolkina wislana bola pominuleho roku k pani Surman Laslawcze (ŠURANY 1770); pren o hviezde Zornici ako zvestovateľke dňa: sstasliwa gitrni hwezdo aneb dennica, sstasliweho dne zustala gsi poselkina (MS 1749); když wichaza gasna dennica, slunca poselkina (SQ 1781) 2. pomocná robotnička, slúžka, pomocnica: gestly by učeň nemel v poctivosty sveho mystra neb mistrowu aneb mel-by s posolkynou neyakove čynenya, co gemu neslušy, tedy učnove magj geho pruty trestaty (CA 1580 E); dalo sa na drwa posloweg d 31; posloweg pul korca (krúpov) (ŽILINA 1617; 1681); -ský, -ný príd k 1: tabellarius: poselsky, k nosytelu listúw náležity; nuncius: oznamugjcy, poselsky; penjze poselné; missiles res: poselné weci (KS 1763); poslal odtud k nám poselné listi otec náss (BlR 18. st); k 2: legatitium: poselská wyprawa; lautia: poselská yzba; lautia loca: poselská hospoda (KS 1763)