posmievač -a m. expr. posmešník: prváčik sa žaluje na p-ov;
posmievačka -y -čiek ž.;
posmievačský príd.;
posmievačstvo -a s.;
posmievačik -a mn. -ovia m. zdrob.
posmievač -ča pl. N -či m.
posmešník kto sa rád posmieva, robí si posmech • posmeškár • expr.: posmievač • vysmievač • posmechár • kniž. sarkastik: bol známym posmešníkom, posmechárom, sarkastikom • satirik (autor textu posmešného charakteru) • ironik (ironický človek)
posmievač p. posmešník
posmievač (star. i posmevač), -a m.
1. expr. kto sa rád posmieva, robí si posmech, posmešník, posmechár: Nehaňte ľud môj, klebetárski posmievači! (Sládk.) Príde a víťazstvo, posmevači sa zahanbia. (Kuk.)
2. nár. (mn. č. -e) druh spevavého vtáka, sedmohlások;
posmievačský (star. i posmevačský) príd. k 1 posmievačný;
posmievačsvo (star. i posmevačstvo), -a str. záľuba v posmievaní, posmechárstvo: Tých bystrejších chytila sa pýcha a posmevačstvo. (Šolt.);
posmieváčik (star. i posmeváčik), -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.
posmeváč p. posmievač
posmievač m. (posmeváč) 1. strsl, bán človek, ktorý sa rád posmieva, robí si posmech, posmešník: Takí posmievač, každému sa to posmieva (Košťany n. Tur. MAR); Posmevači, čo sa vismievali ze slovenčini, boli zahanbení (Bánovce n. Bebr.) 2. zvol spevavý vták s lesklým čiernym perím, zool. škorec lesklý (Sturnus vulgaris): posmeváč (Čierny Balog BRE); posmievač (Jasenie BRE)
posmievač [-mé-, -mí-] m kto sa niekomu posmieva al. niekoho potupuje, posmešník: uštipowanj gedowate a posmechy mymo očy posmjwačum magj bity zanechane (KoB 1666); wjno čini posmewače a napog opógny nepokogneho (SP 1696); risor: wysmjwač, posmjwač (KS 1763); wjm y to, že posměwačum sám Buh se posmýwa (HeT 1775); (Pán) y kdiž na križi wysy, prosy za križownjkú, za poruhownjku a posmywaču (BlR 18. st); -áček dem expr: messtěnjn měl odpowjdati obyčeg, že by byl pri gegich bjdném lutheranysmu hladem vmrjti musel, a tjm posměwáčkuw swých odbýwal (FP 1744)