posmech m opovrhnutie vyjadrené smiechom, vtipom, zosmiešnenie, výsmech, potupa: Gaspar Kroner oswedčil se s strany sweho nowého prigménj, které gemu vsstipnjcy s posměchow dali Lichy (RUŽOMBEROK 1598); (svedok) powiediel tež y to, gako bi s posmechem, že ten musstar gest s pani Preczinskeg tollaru (SKALICA 1676) posmešne: posweceňy na cyrkewnu službu pokladagu nowowercy za posmech a nycemne smety (PP 1734); wiceg trpel nass mily Spasitel, když totissto musel slissat ruhani, utrhani, potupi, pohaneni a posmechi naprotiwa sebe (MS 1758); pri posledneg meg pritomnosti nemale veci a tak rečeno posmechi sem od mich p. stricu skusit mosila (PUKANEC 1787)
L. robiť, (u)činiť p. z koho, na koho, na kom, komu brať v p. koho posmievať sa, vysmievať sa, vysmiať sa niekomu: czera w pondely ze zaplaty a nitz niedala, len ma tak reczu drzja a posmech robya (H. MIČINÁ 1629); mnozy budu na nas posmechy činity, rebelly a buričy nas naziwaty (ZA 1676); Marya slyssic od angela, že sa stawa matka božj, s wytaženym krkem nechodila, gine w posmech nebrala; (SP 1696); aby žaden towariss geden druhemu posmech nečinil (CA 1726); a powedala k nemu Dalila: Hle, posmech sy my učinil a faless sy mlúwil (KB 1757); lakomecz za nic sobe wažy chudych, gak chatrne missy zapowrhuge s nych posmech činy (MC 18. st); dať na p., ku p-u komu, uviesť v p. koho, vziať p. naproti komu zosmiešniť niekoho, potupiť niekoho: zachowag nas wsseho hřychu, nedag diablu ku posmechu (BAg 1585); takowy au wssickni pomluwači, ktery bratra meho w posmech uwestj usylugj (SP 1696); dal sy nás na háňbu súsedom nassym, na posmech tym, ktery su okolo nás (KB 1757); aby nečinil bljznymu swému zle a posmech newzal naproty swým bljžnym (BlR 18. st); mať p. z koho, čoho, mať v p-u koho mať za p. čo, vziať v p. čo zosmiešňovať, zosmiešniť niekoho, niečo: protos to yakoby se mne posmech ste mely (s. l. 1598 E); staw manzelsky toliko za posmech mate (B. ŠTIAVNICA 1612) je vám na smiech; žalowat bude wrchnost na swych poddanych, že sobe ustanowenj gegich newažilj a w posmech wzali (SP 1696); (leniví v službách božích) z pobožnosti magu posmech (GŠ 1758); fabricam fingere in aligvem: ňekoho w posmechu meti (KS 1763); Žide mali z neho (Krista) ten nagvetssi posmech (WS 18. st); byť na p., v p-u, k p-u komu zosmiešňovať sa, prísť ku p-u, v p. čomu vliezť do p-u, zostať na p. komu zosmiešniť sa: karlik, maly člowek, člowiečik k smiechu a k posmechu wssech (je) (KoB 1666); aby sme okolnym osadam w posměch nepryssly (ZÁBORIE 1714); (Saul) uce tak poraňený smrtedelne aby w posměch nebyl Filjstynským, vchopil meč swug a polehl se naň (MP 1718); gak zwysoka začness žiťi a chir ty dostaness, gessťe wlezess do posmechu, gak w pompe ustaness; Chrizippus wždy nohami rozhanal pry stole sedice, pre ten sspatny obyčeg ku posmechu prissel (GV 1755); a já zostal sem gim na posmech (KB 1757); (vojak) swym kamaradom wogakom bol na posmech (WS 18. st); k p-u, na p.
a. tak, že to vyvoláva úsmev, výsmech: mistr aby mu (učňovi) ssaty držel, aby aspon nahy na posmech nechodyl (CA 1663); nekdy kupugu (ľudia) k posmechu capa, misto kozy (GŠ 1758)
b. s úmyslom zosmiešniť: to mel platyty na svateho Mychala, nez poslal na posmech deset zlatych czervenych (BOJNICE 1576 E); Sandorka na wadssy posmech hnog na woze hnet za mrtwim telom wgest dala (NECPALY 17. st); na posmech obecného lidu do mesta gi (Máriu) odwédli (ŽS 1764)
F. kdo ma sskodu, na posmech (SiN 1678)